Sťažujú sa cestujúci aj nákladní dopravcovia, železničné výluky spôsobujú vo vlakovej doprave chaos

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
ZSSK: Spustenie ďalšej elektrickej jednotky REX 1739
Foto: archívne, SITA/Milan Illík.
Tento článok pre vás načítala AI.

Nekoordinované a dlho trvajúce výluky na železničných tratiach spôsobujú ťažkosti nielen cestujúcim, ktorí musia namiesto vlakov jazdiť náhradnou autobusovou dopravou, ale aj nákladným dopravcom, ktorí zas musia využívať obchádzky a tie ich stoja nemalé finančné prostriedky naviac.

Na výluky sa sťažujú nielen cestujúci, ale aj nákladní dopravcovia. Ide napríklad o rekonštrukciu trate Nová Baňa – Hronský Beňadik, ktorá bude namiesto pol roka, trvať rok. Predpokladaný termín dokončenia je podľa posledných dostupných informácií posunutý z 31.12.2024 na 14.6.2025. Navyše, od 1.6.2025 začína výluka neďalekého úseku Kozárovce – Levice, ktorá by mala trvať až do 30.6.2026.

Cesta do Rakúska ostáva problematická

Rovnako výluka trojkilometrového úseku štátna hranica AT a Devínska Nová Ves, ktorá mala trvať od 18.3. do 31.12.2024, pokračuje do 5.7.2025. „To znamená, že do Rakúska sa dá dostať len cez kapacitne poddimenzovanú stanicu Bratislava – Petržalka a osobnou dopravou preťaženú trať do Kittsee,” hovorí prezident Asociácie železničných dopravcov Slovenska (AROS) Biznár.

ŽSR síce nákladným dopravcom prepláca navýšenú cenu za dopravnú cestu, no to nie je jediný náklad, ktorý je s takouto obchádzkou spojený. Podľa Biznára to sú náklady navyše za personál, energie na dopravu, prestoje rušňov a v neposlednom rade ohrozenie termínov dodania tovaru našim zákazníkom.

Modernizácia Poprad – Vydrník spôsobí ďalšie obmedzenia

Problémom bude aj modernizácia trate Poprad – Vydrník, kde by mala výluka trvať takmer tri roky, a to od 2.3.2025 do 29.1.2028. Pre nákladnú dopravu bude podľa Jána Biznára znamenať obmedzenú kapacitu využitia trate len v krátkom nočnom časovom okne mimo osobnej dopravy a aj to len na jednej koľaji. Popri spomenutých výlukách na južnej trase z Košíc do Bratislavy bude pre nákladné vlaky jednoduchšie Slovensko úplne obísť, ako čakať na skulinku v slede osobných vlakov, či trápiť sa po obchádzkových trasách.

Biznár zlú koordináciu výluk vidí ako dôsledok chýbajúcej dlhodobej stratégie rozvoja dopravnej infraštruktúry. „Tá má za následok jednak to, že vyháňame cestujúcich z vlakov na cesty, ale aj predražujeme náklady slovenských exportérov, znižujeme konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, prípadne plníme cesty ďalšími kamiónmi,” uzatvoril.

Chýba dlhodobá stratégia

Nekoordinovaným výlukám, ktoré robia ťažkosti ako cestujúcim osobnou vlakovou dopravou, tak aj nákladným dopravcom, sa pritom dá predísť. Nástrojom na dosiahnutie sa javí podoba ústavného Zákona o národnej dopravnej infraštruktúre. O návrhu zákona pred časom informovala AROS s podporou Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) ako o snahe zabezpečiť predvídateľné, systematické a účelné financovanie infraštruktúry.

O navrhovanom zákone spoločne informovali aj Ministerstvo dopravy, Ministerstvo financií a tiež Výbor NR SR pre hospodárske veci a požiadali ich o stretnutie. „Aktuálne čakáme na potvrdenie termínu zo strany Ministerstva financií a následne ďalších oslovených,”vyjadril sa výkonný riaditeľ AROS, Patrik Benka.

Riešením môže byť nový zákon

Cieľom zákona je zabezpečiť transparentné a adresné využitie zdrojov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a to prostredníctvom záväzného zoznamu priorít. Zákon by mal tiež zabezpečiť, že projekty nebudú len plánované, ale aj reálne realizované, pričom za ich nesplnenie budú zodpovedným subjektom hroziť sankcie.

„Subjektom, ktoré nebudú plniť stanovené termíny, prinesú potrebný tlak na zodpovednosť a urýchlia realizáciu projektov, ktoré Slovensko naliehavo potrebuje. Okrem záväzných priorít pre jednotlivé projekty zákon zabezpečí aj pravidelnú aktualizáciu zoznamu dopravných investícií, čím sa zvýši transparentnosť a predvídateľnosť financovania,” vysvetľuje Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.

Doprava potrebuje jasnú víziu

Pre nekoordinované a neefektívne plánovanie dopravných investícií dnes železničná infraštruktúra nedokáže držať krok s potrebami priemyslu. „Výluky sa naťahujú, projekty meškajú a chýba systém, ktorý by zabezpečil plynulý a spoľahlivý chod dopravy – či už železničnej, cestnej alebo intermodálnej. Pritom nejde len o momentálny diskomfort, ktorý komplikuje prepravu ľudí aj tovarov – ide o stratené príležitosti, vyššie náklady pre firmy a menšiu atraktivitu Slovenska pre dopravcov a investorov,“upozorňuje Lasz a zdôrazňuje potrebu systémovej zmeny.

„Ak chceme moderný, efektívny a ekologický dopravný systém, nestačí len hasiť problémy – bez dlhodobej vízie a strategického plánovania to jednoducho nepôjde. Práve Zákon o národnej dopravnej infraštruktúre môže zásadne zmeniť spôsob, akým Slovensko rozvíja svoju infraštruktúru. Keď doprava funguje plynulo naprieč celou krajinou, podniky môžu efektívnejšie plánovať, ekonomika napreduje a regióny sa rozvíjajú. Oslovili sme ministerstvá a očakávame ich reakciu, ktorá, veríme, povedie k rýchlemu prijatiu zákona a jeho efektívnej realizácii. Potrebujeme infraštruktúru, ktorá nebude len dobiehať zameškané, ale bude budovaná s jasnou víziou do budúcnosti,“uzatvára generálny sekretár APZD.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Andrej LaszJán BiznárPatrik Benka
Firmy a inštitúcie APZD Asociácia priemyselných zväzov a dopravyAsociácia železničných dopravcov SlovenskaMDV Ministerstvo dopravy a výstavby SRMF Ministerstvo financií SR