Cestujúci vo Švajčiarsku, napríklad, môžu na jeden lístok využiť viac spôsobov verejnej dopravy naraz a kdekoľvek. Ide o dôležitú súčasť spolupráce medzi štátom, kantónmi a obecnými samosprávami pri plánovaní verejnej dopravy.
Slovensko by sa pri rozvoji a prevádzke verejnej dopravy, vrátane železničnej, mohlo inšpirovať skúsenosťami zo Švajčiarska a Španielska. Vyplynulo to z vystúpení zástupcov osobných železničných dopravcov z oboch krajín na medzinárodnej konferencii „Železnica v 21. storočí“, ktorú zorganizovala v pondelok Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK).
Jeden lístok na rôzne druhy verejnej dopravy vo Švajčiarsku
Cestujúci vo Švajčiarsku, napríklad, môžu na jeden lístok využiť viac spôsobov verejnej dopravy naraz a kdekoľvek. Ide o dôležitú súčasť spolupráce medzi štátom, kantónmi a obecnými samosprávami pri plánovaní verejnej dopravy. Riaditeľ odboru regulačných a medzinárodných záležitostí zo Švajčiarskych spolkových železníc (SBB) Michael Sünder informoval, že v praxi tak spolupracuje vyše 240 spoločností, vrátane SBB, ktoré zdieľajú národný systém zahŕňajúci vlaky, autobusy i lode. Spolu tak obsluhujú viac než dvanásťtisíc zastávok, z toho SBB má 819.
Hoci je Švajčiarsko rozlohou o niečo menšie ako Slovensko, má oveľa hustejšiu sieť železníc. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) prevádzkujú 3 580 kilometrov železníc (v správe majú 3 626 km tratí) a vo Švajčiarsku je 5 196 km železníc. Vo Švajčiarsku pripadá na jedného obyvateľa priemerne 71 jázd vlakom ročne a v SR jedenásť.
Superrýchle vlaky v Španielsku konkurujú lietadlám a autám
V Španielsku za posledných dvadsaťpäť rokov vybudovali 2 900 kilometrov vysokorýchlostných železničných tratí, na ktorých jazdia vlaky až rýchlosťou 350 km za hodinu. Tie tak konkurujú leteckej a automobilovej doprave, informoval riaditeľ stratégie španielskej národnej železničnej spoločnosti RENFE Rodrigo Hilario Noailles.
Inšpiráciou pre Slovensko môže byť služba RenfeAvant, ktorá prevádzkuje vlaky schopné jazdiť na vysokorýchlostných (250 km za hodinu) i normálnych tratiach (220 km za hodinu). Priemerná rýchlosť v španielskych podmienkach je 154 km za hodinu, čo by bolo zmysluplné aj pre slovenskú severnú železničnú trasu cez Žilinu i pre južnú cez Zvolen.
IDH: Pre Slovensko môže byť bližší príklad Švajčiarska
Predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej si myslí, že pre Slovensko by mohol byť bližší príklad Švajčiarska. „Tak ako my dlhé roky stagnujeme, oni napredujú. Nie je to len vec ZSSK ako operátora, je to len jeden z článkov na dopravnom trhu. Chýba definitívne, jasné stanovisko ministerstva dopravy, koncepcia verejnej dopravy, ako ju chceme integrovať, aké má byť postavenie manažéra železničnej infraštruktúry, ktorý ovplyvňuje grafikon,“ povedal pre agentúru SITA Matej. Vo Švajčiarsku sú prestupy medzi vlakmi dokonale nastavené.
Matej: Najprv treba zvýšiť kvalitu infraštruktúry, staníc
IDH pripravil projekt Národnej dopravnej agentúry, vrátane legislatívneho procesu a všetkého, čo treba urobiť. „Na ťahu je ministerstvo, či prikročí k tejto reforme. Mali by sme mať jeden cestovný lístok, ako je to vo Švajčiarsku, na všetky druhy dopravy. Najprv musí byť kvalitná infraštruktúra a terminály prestupov. Okrem eurofondov, ktoré dávame na hlavnú trať (modernizácia), neustále sa zhoršuje stav ostatných železničných tratí, do ktorých sa neinvestovalo,“ dodal Matej. Najprv podľa neho treba zvýšiť kvalitu infraštruktúry, železničných staníc, aby ľudia mali motiváciu používať vlaky.
Pokiaľ nepadne rozhodnutie o verejnej doprave, nepohneme sa z miesta
Vo Švajčiarsku trval proces organizácie verejnej dopravy šestnásť rokov a až potom sa rozhodli pre podporu verejnej dopravy s tým, že jej základom bude železnica. „Švajčiari podľa toho následne išli a sú tam, kde sú. My sme ani toto rozhodnutie neprijali, bojujú železnice versus autobusy. Pokiaľ nepríde strategické rozhodnutie, akú chceme mať verejnú dopravu, akú chceme mať infraštruktúru, aby sme motivovali ľudí použiť verejnú dopravu, tak sa nepohneme z miesta,“ uzavrel Matej.
