Celkové náklady na realizáciu projektu DaReM – Rehabilitačné opatrenia na rieke Dunaj sú predpokladané v objeme 9,75 mil. eur. Z toho nenávratné prostriedky Európskej únie cez Nástroj na prepájanie Európy (CEF) pokryjú 85 % (8,29 mil. eur) a príspevok štátu zvyšných 15 % (1,46 mil. eur).
BRATISLAVA 12. decembra (SITA) – K zabezpečeniu bezproblémovej medzinárodnej plavby po Dunaji odstraňovaním sedimentov zo zdrže Hrušov pri Bratislave prispeje nový projekt DaReM – Rehabilitačné opatrenia na rieke Dunaj. Celkové náklady sú predpokladané v objeme 9,75 mil. eur, pričom nenávratné prostriedky Európskej únie cez Nástroj na prepájanie Európy (CEF) pokryjú 85 % (8,29 mil. eur) a príspevok štátu zvyšných 15 % (1,46 mil. eur).
Ako v utorok informovala Agentúra rozvoja vodnej dopravy (ARVD), cieľom projektu je rehabilitácia plavebnej dráhy medzinárodnej vodnej cesty, ktorá bola zanesená sedimentmi v dôsledku mimoriadnych povodňových udalostí.
Spolupráca s ochranárskymi združeniami
Na projekte budú spolupracovať štátne podniky Vodohospodárska výstavba (VV) a Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR a Agentúra rozvoja vodnej dopravy, rozpočtová organizácia v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktoré je prijímateľom prostriedkov EÚ.
Úvodné stretnutie k projektu DaReM sa uskutočnilo 11. decembra v Bratislave za účasti zástupcov oboch ministerstiev a projektových partnerov. V rámci projektu bude zabezpečená spolupráca s ochranárskymi združeniami i organizáciami a s ministerstvom životného prostredia.
Pilotná prevádzka je plánovaná do konca roka 2020
Pri realizácii projektu budú vytypované kritické miesta ukladania sedimentov, odporučený bude spôsob ich odstraňovania, uskladnenia i ďalšieho využitia. Projekt zahŕňa aj obstaranie či úpravu potrebnej techniky. Neskôr prídu na rad samotné rekultivačné bagrovacie práce. Pre potvrdenie výsledkov štúdie sa uskutoční pilotná prevádzka, ktorá potrvá do záveru roka 2020. Po jej skončení bude odstraňovanie sedimentov pokračovať aj v ďalších rokoch.
Projekt pomôže rozvoju vodnej dopravy
„Podporujeme všetky módy dopravy a som rád, že okrem ciest a železníc sa veci hýbu aj vo vodnej doprave. Na tento projekt sa nám podarilo získať európske zdroje. Ukázali sme, že aj v oblasti vodnej dopravy vieme zabojovať o granty kvalitnými projektmi,“ povedal minister dopravy a výstavby Arpád Érsek.
Minister životného prostredia László Sólymos uviedol, že Dunaj je našou najväčšou a najvýznamnejšou riekou a realizované opatrenia na ňom majú najvyššiu prioritu. „Vodná doprava patrí medzi najekologickejšie spôsoby prepravy a chceme byť nápomocní pri jej rozvoji. Tento projekt k jej rozvoju nepochybne pomôže,“ uviedol Sólymos.
Posilniť udržateľnosť prepravy na Dunaji
Strategickým cieľom projektu DaRem je podľa riaditeľa ARVD Martina Boroša zvýšenie efektivity, spoľahlivosti i konkurencieschopnosti vodnej dopravy v oblasti zdrže Hrušov v rámci Dunajskej vodnej cesty, ktorá je súčasťou transeurópskej dopravnej siete TEN-T.
„Cieľom je posilniť i udržateľnosť vodnej dopravy medzi SR a ostatnými štátmi na Dunajskej vodnej ceste a v súlade s politikou Európskej únie podporiť ekonomicky environmentálne šetrný dopravný mód, ktorý ako jediný disponuje dostatočne voľnou kapacitou,“ povedal Boroš.
Ekonomicky i ekologicky výhodná vodná doprava na Dunaji podľa ARVD závisí najmä od stabilných podmienok plavebnej dráhy. V blízkosti zdrže Hrušov od riečneho kilometra (rkm) 1830 po rkm 1868 je však regulovaný úsek charakteristický premenlivými hydrodynamickými podmienkami, povodňovými stavmi a častými zmenami plavebnej dráhy. K zvýšeniu sedimentácie v mieste zdrže Hrušov (rkm 1845) došlo najmä po záplavách v rokoch 2003, 2009 a 2013.
Ročne sa v zdrži mimo povodní usadí 400 tisíc kubíkov sedimentov
„Hrušovská vodná zdrž je zanesená už niekoľko rokov. Na jednej strane je to dôsledok prirodzeného javu, keď sa z okolitých krajín k nám dostanú naplaveniny, na druhej strane sa zdrž zanáša najmä pri povodniach, vtedy hovoríme o nárazovom jave. Ročne sa mimo povodní usadí v zdrži zhruba 400 tisíc kubických metrov sedimentov, pri povodniach je to až 1,5 milióna kubíkov,“ priblížil generálny riaditeľ VV Daniel Kvocera.
Napríklad, po povodni v roku 2009 boli zaznamenané aj výrazné zmeny v morfológii dna zdrže. „Keďže bežné odstraňovanie už nestačí, spolu s ďalšími partnermi sme pripravili tento pre nás dôležitý projekt,“ dodal Kvocera.
Sedimenty odstraňuje Slovenský vodohospodársky podnik
Pravidelné odstraňovanie sedimentov z plavebnej dráhy zdrže Hrušov zabezpečuje Slovenský vodohospodársky podnik. „Slovenský vodohospodársky podnik, odštepný závod Bratislava, zabezpečuje aj prevádzku a údržbu plavebnej dráhy na medzinárodnom vodnom toku Dunaj aj na Vodnom diele Gabčíkovo a jeho súčastiach, zdrži Hrušov, prívodnom a odpadovom kanáli,“ vyhlásil generálny riaditeľ SVP Stanislav Gáborík.
„Pre zabezpečenie plynulej plavby náš podnik zabezpečuje v prvom rade zameranie stavu dna koryta Dunaja a jednotlivých častí vodného diela, následne úpravu a údržbu plavebnej dráhy úpravným bagrovaním a samotné vytyčovanie plavebnej dráhy,“ dodal Gáborík.
Vďaka projektu DaReM podľa neho bude podnik schopný rýchlejšie a efektívnejšie plniť svoje úlohy v tejto oblasti, čo napomôže zlepšeniu plynulej a bezproblémovej plavby na Dunaji.
