Slovensko čelí jednej z najväčších infraštruktúrnych výziev svojej modernej histórie. Z takmer 1 800 mostov na cestách I. triedy je vyše 840 v zlom až havarijnom stave – takmer polovica. Bez radikálneho zásahu hrozí, že do roku 2040 dosiahne kritický stav väčšina z nich, s rizikom uzáver, kolapsov a ekonomických strát v miliardách eur.
Minister dopravy Jozef Ráž sa rozhodol konať odvážne: navrhol masívny projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP) na rekonštrukciu 575 mostov v priebehu piatich rokov, s následnou 30-ročnou údržbou v rukách súkromného partnera. Toto nie je len technické riešenie – je to strategický krok, ktorý môže zachrániť mobilitu krajiny a naštartovať ekonomiku.
PPP prináša aj multiplikačný efekt
Rozhodnutie ministra je pozitívnym príkladom pragmatizmu v čase obmedzených verejných financií. Štúdia realizovateľnosti, do ktorej rezort investoval prostriedky, potvrdila uskutočniteľnosť projektu: súkromný investor prinesie kapitál, know-how a rýchlosť, ktorú štát v súčasných kapacitách sám nedokáže zabezpečiť.

Masívne opravy mostov: Krok vpred pre slovenskú infraštruktúru - KOMENTÁR
Tempo opráv by sa zrýchlilo na 110 – 120 mostov ročne oproti dnešným desiatkam. Koordinovaná rekonštrukcia v ucelených úsekoch minimalizuje dopravné obmedzenia – na rozdiel od pomalých a izolovaných opráv realizovaných štátnou správou. PPP navyše prináša multiplikačný efekt: súkromné investície stimulujú stavebníctvo, vytvárajú pracovné miesta a vracajú peniaze do ekonomiky cez dane a odvody.
Dlhodobá údržba v rukách koncesionára zaručuje kvalitu – súkromník má motiváciu udržiavať mosty v špičkovom stave, pretože platby závisia od ich dostupnosti. Po tridsiatich rokoch prejdú objekty späť do vlastníctva štátu v dobrom technickom stave. Slovensko by sa tak stalo prvou krajinou Európskej únie s takýmto modelom na mosty – európskym unikátom s potenciálom inšpirovať ostatných.
Progresívne Slovensko dramatizuje riziká
Reakcia Progresívneho Slovenska, ktorá projekt označuje za „predraženú polovičatú pascu“, je však sklamaním. Ide o klasický opozičný reflex, ktorý ignoruje realitu a prehnane dramatizuje riziká. Progresívne Slovensko ako strana založená v roku 2017 nikdy nebolo súčasťou žiadnej vlády, a preto nemá priamu zodpovednosť za dlhodobé zanedbávanie infraštruktúry – to je dedičstvo viacerých predchádzajúcich kabinetov.
- Predraženosť o miliardu eur? Progresívci sa opierajú o alternatívny scenár Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), podľa ktorého by štát opravil tie isté mosty za 1,6 miliardy eur a osem rokov. Zabúdajú však na kľúčové výhody PPP: rýchlosť (o tri roky skôr), prevod rizík na súkromníka a dlhodobú údržbu. Vyššia cena odráža financovanie, riziká a efektivitu – nie „vyhodené peniaze“. Štúdia ministerstva ukazuje, že štát sám by opravy vykonával pomalšie a menej koordinovane, s väčšími obmedzeniami dopravy.
- Polovičatosť? Áno, projekt rieši „len“ tretinu problémových mostov. Práve tie najkritickejšie však zachráni pred kolapsom a zabráni najväčším rizikám. Systematická údržba (50 – 77 mostov ročne) je ideál, no v havarijnej situácii má prioritu rýchla záchrana. Progresívne Slovensko kritizuje, že po projekte zostanú ďalšie problémy, no neponúka, ako ich vyriešiť rýchlejšie bez súkromného kapitálu.
- Pasca v podobe kolapsov? Obavy z uzáver v regiónoch (najmä v Banskobystrickom kraji) sú legitímne, no štúdia ich podrobne analyzovala a počíta s koordinovanými obchádzkami. Nárazové opravy sú lepšie ako pomalé chátranie, ktoré by viedlo k náhlym uzáverám bez akéhokoľvek plánu.
Progresívne Slovensko emotívne viní vládu za dedičstvo zanedbávania, no ich alternatíva pomalšej štátnej opravy by len predĺžila riziká a ekonomické straty. Namiesto konštruktívnej debaty volia heslá o „kšefte“ a „vyhodených miliardách“, čím len polarizujú spoločnosť.
Minister Ráž preukazuje skutočný leadership: v čase konsolidácie verejných financií hľadá inovatívne riešenia, ktoré prinesú reálne mosty pre ľudí čo najskôr. Toto rozhodnutie si zaslúži podporu – pretože bezpečná infraštruktúra nie je luxus, ale základ prosperity. Slovensko potrebuje akciu, nie večné analýzy a opozičné blokovanie.

