Známy pomník vynálezcu padáka Štefana Baniča sa opäť vrátil na Letisko M. R. Štefánika. Vo verejnom priestore vedľa odbavovacej budovy odhalilo letisko mobiliár, ktorého súčasťou je pomník aj základný kameň nového terminálu. Priestor s lavičkami a sochárskymi dielami má slúžiť cestujúcej verejnosti ako oddychová zóna. Informovala o tom hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková.
Pomník Štefana Baniča, ktorého autormi sú akademický sochár Vladimír Môťovský a Ing. arch. Otto Wiesner, bol na letisku v Bratislave slávnostne odhalený v novembri 1970 pri príležitosti 100. výročia narodenia Štefana Baniča. Nachádzal sa pred vstupom do budovy terminálu. Pre rekonštrukciu terminálu bol však v roku 2009 z pôvodného miesta demontovaný.
„Po zreštaurovaní Generálnym investorom Bratislavy sme tomuto vzácnemu dielu opäť našli dôstojné miesto hneď vedľa terminálu letiska. Známa socha, ktorá mnohým pamätníkom na letisku chýbala, sa tak po desiatich rokoch opäť nachádza na letisku,” informoval generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Letiska M. R. Štefánika Jozef Pojedinec.
Baničov pomník v podobe padáku
Dielo predstavuje roztvorený padák. Na strednom paneli je osadená busta s nápisom „Štefan Banič 1870 – 1940 vynálezca padáka”. Pomník je vytvorený z hliníkových valcových tabúľ, busta s písmom je odliata do hydronália.
Autori diela vzdali sochárskou plastikou poctu Štefanovi Baničovi – vynálezcovi, ktorý zostrojil a úspešne vyskúšal prvý padák.
„Baničov pomník bolo potrebné reštaurovať. Povrch kovov bol pokrytý vrstvou viazaných depozitov. Nosné konštrukcie, ktoré obaľujú časti padáka, sme nahradili,“ doplnil Generálny investor Bratislavy.
Súčasťou mobiliáru vedľa príletovej haly je zároveň i základný kameň odbavovacej budovy letiska – terminálu letiska. Budoval sa v prvej etape výstavbou odletovej haly odovzdanej v roku 2010. Dokončený bol výstavbou príletovej haly v roku 2012.
Základný kameň spojený so Štefánikovým osudom
Autorom základného kameňa je akademický sochár Vít Bojňanský. Tvorí ho vrtuľový list z Francúzska a blok libereckej žuly.
„Priznám sa, že keď ma oslovili, aby som vytvoril základný kameň pre bratislavské Letisko Milana Rastislava Štefánika, nabehla mi husia koža a pred očami sa mi objavilo klesajúce lietadlo generála z modrej oblohy,“ opísal autor ideu základného kameňa. Chcel ňou symbolicky spojiť Štefánikovu tragickú nehodu s rekonštrukciou a dostavbou terminálu.
„V Paríži som si rok pred tým kúpil pár leteckých vrtúľ, hoci som ešte nemal predstavu o ich budúcom využití. Žulový segment, ktorý som mal pripravený pre inú plastiku, vyhovoval tomuto zámeru,“ doplnil autor.
„Obe sochárske diela môžu návštevníci letiska a cestujúci vidieť vedľa hlavnej budovy terminálu, v oddychovej zóne na lavičkách si môžu skrátiť čakanie na svoj let, alebo na autobusový spoj. Z informačných tabúľ, ktoré sú súčasťou mobiliáru, sa zároveň dozvedia viac o histórii letiska či rekonštrukcii terminálu,“ uzavrel generálny riaditeľ letiska Jozef Pojedinec.
