Ako vyplýva z komentára Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR, tento vplyv je meraný dostupnosťou súvislej diaľničnej siete do tridsať minút od okresného mesta v porovnaní s okresmi, kde je najbližší diaľničný privádzač vzdialený viac ako tridsať minút.
BRATISLAVA 24. júla (SITA) – Dostupnosť diaľnice alebo rýchlostnej cesty z dlhodobého hľadiska súvisí so znížením miery nezamestnanosti v okrese od 0,9 do 1,6 percentuálneho bodu. Ako vyplýva z komentára Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR, tento vplyv je meraný dostupnosťou súvislej diaľničnej siete do tridsať minút od okresného mesta v porovnaní s okresmi, kde je najbližší diaľničný privádzač vzdialený viac ako tridsať minút.
„Hoci pre okresy s vyššou mierou nezamestnanosti môže mať diaľnica vyšší efekt, stále je relatívne malý a bez zvýšenia kvality ľudského kapitálu problém hladových dolín efektívne nerieši,“ uviedol v pondelok inštitút. Ten porovnával údaje za 79 slovenských okresov v rokoch 1996 až 2016 v piatich časových pozorovaniach v rokoch (1996, 2001, 2006, 2011 a 2016).
Efekt diaľnic na mieru nezamestnanosti bol silnejší v posledných desiatich rokoch a slabší do roku 2006
To pravdepodobne súvisí s príchodom priamych zahraničných investorov po roku 2000, ktorí pri rozhodovaní o lokalizácii investície zohľadňovali aj dostupnosť diaľničnej infraštruktúry, kým v 90-tych rokoch bola priestorová dynamika miery nezamestnanosti determinovaná najmä transformáciou ekonomiky.
Súčasťou transformačného šoku bol zánik neperspektívnej alebo neefektívnej výroby, často geograficky koncentrovanej.
Bez kvalitného ľudského kapitálu je vplyv diaľnic na nezamestnanosť slabší
„Súvislosť medzi dostupnosťou diaľnice a mierou nezamestnanosti totiž klesá s rastom podielu rómskej populácie v okrese. To pravdepodobne súvisí s nízkou kvalitou ľudského kapitálu, ktorý sa darí len veľmi ťažko aktivovať aj napriek zlepšenej situácii na trhu práce. Diaľnica má tiež tendenciu znižovať mieru nezamestnanosti výraznejšie v menej urbanizovaných okresoch,“ upozornil IFP.
Hustejšie aglomerácie môžu byť centrami tvorby pracovných miest aj bez napojenia na diaľničnú infraštruktúru.
Slovensko patrí medzi päť krajín s najväčšími regionálnymi rozdielmi v EÚ
Regionálne disparity preto patria medzi hlavné výzvy slovenského hospodárstva. Jedným z dôvodov môže byť aj nedostatočne rozvinutá diaľničná sieť, keďže tá výrazne súvisí s regionálnou mierou nezamestnanosti.
Regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti sa začali prejavovať už na začiatku 90-tych rokov a postupom času sa ešte zväčšovali. Bratislava, Považie a Liptov mali významne nižšiu nezamestnanosť v porovnaní s ostatnými regiónmi.
„Lepšia dopravná dostupnosť regiónu je kľúčová pre rozvoj priemyslu a turizmu. Pre priemysel, obchod a logistiku je kvalitná infraštruktúra dôležitá pre nižšie náklady a dostupnosť na trh. Navyše s postupným rozvojom just-in-time systému dodávok v priemysle sa zvyšuje význam rýchlej a spoľahlivej dopravy,“ informoval IFP.
