Zväz stavebných podnikateľov Slovenska v súvislosti s využívaním zdrojov Európskej únie po roku 2020 zároveň upozorňuje na potrebu dlhodobej systematickej prípravy, a to pred začatím stavebných prác.
Efektívna dostavba diaľnic a rýchlostných ciest, ako aj modernizácia kľúčových železničných tratí spolu s ďalšími opodstatnenými infraštruktúrnymi projektmi by mali byť prioritou využívania zdrojov Európskej únie po roku 2020. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) zároveň upozorňuje na potrebu dlhodobej systematickej prípravy, a to pred začatím stavebných prác. „Investície do dopravnej infraštruktúry zvyšujú investičnú a podnikateľskú atraktívnosť krajiny. Súčasne prispievajú k rastu spoločenského úžitku,“ povedal prezident ZSPS Pavol Kováčik.
Investície do dopravnej infraštruktúry podľa šéfa profesijného zväzu zamestnávateľov v stavebníctve netreba podceňovať. „Pre svoj charakter financovania môžu zohrať dôležitú úlohu v prípade kríz a všeobecne nepriaznivého ekonomického vývoja,“ upozornil Kováčik s tým, že najväčšie objemy financií z prostriedkov EÚ sú využívané na výstavbu dopravnej infraštruktúry.
Peňazí EÚ bude po roku 2020 menej
Financovanie projektov z budúceho rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 bude obmedzené a preto bude podľa stavbárov potrebné do investícií viac zapojiť národné verejné zdroje na úrovni jednotlivých členských štátov. Podporu získajú najmä projekty s prínosom nielen doma, ale aj na úrovni celej EÚ. „Súkromný sektor a odborné zväzy by sa mali tiež podieľať na stratégii spočívajúcej v dlhodobom predinvestičnom plánovaní. Stabilné prostredie prirodzene znižuje riziko podnikania,“ uviedol Kováčk.
Pozornosť treba zamerať aj na ďalšie priority
Diskusia o verejných infraštruktúrnych projektoch sa podľa ZSPS musí popri diaľniciach zameriavať aj na ďalšie priority. Ako uvádza Národný investičný plán SR do roku 2030, v železničnej a leteckej doprave investujeme menej ako priemer EÚ. Napríklad, pre najväčšie slovenské letisko v Bratislave odhaduje dokument potrebu dodatočných investícií 250 mil. eur na najbližších desať rokov.
Stavbári sú pripravení na súčinnosť pri projektoch
Modernizácia železničnej infraštruktúry po dokončení trate Bratislava – Žilina by mala postupne pokračovať na ďalších úsekoch smerom na Košice a Čiernu nad Tisou. Pred začatím posudzovania vplyvov na životné prostredie je plánovaný projekt nákladnej širokorozchodnej železnice z Košíc cez Slovensko do Rakúska. „Každý z týchto investičných projektov si vyžaduje partnera v podobe spoľahlivých a na trhu etablovaných stavebných podnikateľov. Zväz je pripravený poskytnúť odbornú, technickú a legislatívnu súčinnosť,“ povedal Kováčik.
