Na programe septembrovej schôdze Národnej rady SR je aj v júni prerušená rozprava o návrhu uznesenia z dielne koaličných poslancov, ktorým chcú zaviazať finančný výbor, aby pripravil novelu zákon a rozpočtovej zodpovednosti
BRATISLAVA 1. septembra (SITA) – Do parlamentu sa opäť vráti diskusia o možnom uvoľnení dlhovej brzdy. V programe septembrovej schôdze je totiž opakovane aj návrh uznesenia z dielne koaličných poslancov, ktorým chceli ešte v júni zaviazať parlamentný finančný výbor, aby pripravil novelu zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
V návrhu uznesenia sa spomína iba výstavba dopravnej infraštruktúry, ktorá by mala byť z možného vyššieho zadlženia financovaná. Prílohou návrhu je zoznam všetkých pripravovaných projektov výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, diskutovalo sa však už aj o železničných projektoch.
Opozícia kritizovala návrh na uvoľneniu dlhovej brzdy
Poslanci pritom v júni o tomto návrhu otvorili rozpravu a o návrhu diskutovali, po jednom dni však náhle rozpravu prerušili s tým, že diskusia bude pokračovať v septembri. Poslanec za Smer-SD Juraj Blanár vtedy za predkladateľov tvrdil, že zavedenie investičnej výnimky pre vybrané projekty cestnej infraštruktúry je v období mimoriadne výhodných úverových podmienok rozumným riešením financovania ich výstavby.
Opozícia však návrh kritizovala. Tvrdili, že vládna koalícia a predtým vláda samotného Smeru-SD nepresvedčili, že vedia rozumne hospodáriť. Preto podľa opozície požiadavka na uvoľnenie dlhovej brzdy z ich strany nie je oprávnená. Ich vystúpenia často smerovali aj k tomu, že štát má pri súčasných priaznivých ekonomických podmienkach dostatok zdrojov aj na financovanie cestných projektov.
Kažimír: Namiesto hrubého dlhu treba brať do úvahy čistý dlh
Na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti treba v pléne nájsť ústavnú väčšinu. Opozičné strany SaS a OľaNO-NOVA sa však ešte začiatkom júla vyjadrili, že za uvoľnenie dlhovej brzdy na infraštruktúrne projekty nezahlasujú. Niekoľko dní na to prišiel so svojou predstavou o možných zmenách v dlhovej brzde aj minister financií Peter Kažimír.
Prioritou z jeho pohľadu je upraviť ústavný zákon tak, aby sa do úvahy bral namiesto hrubého dlhu čistý dlh, čo by rozviazalo ruky Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity pri financovaní štátneho dlhu. Pri výške dlhu pre potreby zákona by sa tak totiž nebrali do úvahy hotovostné rezervy štátu, ktorý by si tak za výhodných podmienok na trhu mohol požičať viac zdrojov a nebol by obmedzovaný sankciami vyplývajúcimi z dlhovej brzdy.
Investičná výnimka by nemala byť len pre dopravné projekty
Táto zmena by však nerozšírila možnosti štátu pri financovaní infraštruktúrnych projektov, ako sa o tom uvažuje v návrhu uznesenia koaličných poslancov. Čo sa týka samotnej investičnej výnimky, jej fungovanie by minister financií Peter Kažimír podmienil vytvorením špeciálneho parlamentného výboru s proporcionálnym zastúpením poslancov podľa výsledkov parlamentných volieb. O jednotlivých projektoch financovaných z investičnej výnimky by tento výbor mal podľa neho rozhodovať dvojtretinovou, teda v podstate ústavnou väčšinou.
Otvorene sa pritom postavil aj proti tomu, aby, ak má byť zavedená, investičná výnimka bola určená len na dopravné projekty. Ako uviedol, v budúcnosti nás totiž čakajú rovnako dôležité debaty napríklad o financovaní obrany, vzdelávania alebo zdravotníctva. Pripúšťa však, že otázka, čo by z investičnej výnimky malo byť financované, je vecou politického konsenzu.
Poslanci by mali začať 19. schôdzu parlamentu v utorok 5. septembra popoludní.
