- aktualizované 14. februára
V posledných rokoch sa čoraz viac diskutuje o výraznom zhoršení kvality ovzdušia v Bratislave. Najväčší podiel na znečistení v meste má individuálna doprava. V novembri minulého roka boli na Trnavskom a Račianskom mýte, Novohradskej a Vazovovej ulici či Hodžovom námestí, namerané alarmujúce hodnoty. Merania uskutočnila Iniciatíva za lepšie ovzdušie.
Podiel pevných častíc presiahol 9-násobok povolenej hranice pre ľudské zdravie. nameraných bolo takmer 180 000 ultra jemných častíc na centimeter kubický. Zdraviu škodlivé sú pritom všetky hodnoty nad 20 000 týchto častíc.
V rámci ochrany ľudského zdravia a zvýšenia kvality života v mestách sa viaceré európske metropoly rozhodli v užších centrách zriadiť nízkoemisné zóny. Modelov takýchto zón je viacero. Úplný zákaz vjazdu autám najmä so spaľovacími motormi, obmedzenie vjazdu autám starších ročníkov či s dieslovými motormi.
Magistrát pracuje na skvalitnení ovzdušia
Zavedenie takéhoto opatrenia aj v Bratislave, je pravdepodobne iba otázka času. Ako informoval Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, ochranu všetkých zložiek životného prostredia vrátane ovzdušia, považuje za jednu zo svojich priorít, ktorej sa v súčasnosti intenzívne venuje.
„Zriadili sme pracovnú skupinu pre ochranu ovzdušia mesta Bratislavy. Túto pracovnú skupinu tvoria zamestnanci magistrátu a externí spolupracovníci z inštitúcií, ktorí sa venujú problematike ochrany ovzdušia,“ uviedol hovorca mesta Peter Bubla. Výsledkom má byť súbor opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia.
Skupinu tvoria odborníci zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR), Ministerstva dopravy a výstavby SR (MDV SR), Okresného úradu Bratislava a tiež zástupcovia iniciatívy Za čisté ovzdušie a Cyklokoalícia.
Pribudnú nové meracie stanice
Mesto zároveň pripravuje nový Integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia, ale aj zlepšenie merania kvality ovzdušia v meste.
„V rámci Bratislavy hovoríme o obnove existujúcej meracej stanice na Trnavskom mýte, dobudovaní novej stanice v Rači a tiež mobilnej monitorovacej stanici v Podunajských Biskupiciach,“ povedal Bubla.
Magistrát zlepší informovanosť verejnosti o danej problematike a vypracuje návod ako jednotlivci môžu prispieť k zdravšiemu ovzdušiu na území Bratislavy.
Mesto ako laboratórium
Mesto spolu s Fakultou elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pracuje aj na umiestnení 400 ks senzorov na meranie rôznych zložiek životného prostredia.
V rámci projektu „Mesto ako laboratórium“ sa zameriava na testovanie, analýzu a zverejňovanie dát o kvalite životného prostredia.
Opatrenia, ktoré vedenie mesta presadzuje už dnes, je zvyšujúci sa podiel MHD na úkor individuálnej automobilovej dopravy aj prostredníctvom parkovacej politiky či preferencie MHD v križovatkách a vyhradzovanie bus pruhov.
O zriadení zón rozhodnú mestské časti
Zastupiteľstvo hlavného mesta presunulo rozhodovanie o zriadení nízkoemisných zón na jednotlivé mestské časti. Tie môžu zriaďovať zóny vrátane zákazov vjazdu vozidiel s nevyhovujúcou emisnou triedou.
Staré mesto pripravuje projekt
Hovorca mestskej časti Staré mesto Matej Števove povedal, že predtým ako sa Staré mesto pustí do akejkoľvek realizácie a obmedzenia osobnej dopravy v centre, prebehne dôkladná príprava a diskusia s odbornou verejnosťou.
V minulom roku už rozbehlo rokovania s externým dodávateľom, ktorý by mal zabezpečovať technickú podporu a merateľné údaje potrebné k posúdeniu kvality ovzdušia v jednotlivých lokalitách na území mestskej časti.
„Získanie presných údajov o kvalite ovzdušia považujeme za prvý a nevyhnutný krok pred hľadaním efektívnych riešení problému,“ uviedol hovorca.
Zároveň predpokladá, že viac informácií a aj reálnych záverov k zriaďovaniu nízkoemisných zón bude mať mestská časť k dispozícii až v roku 2021.
„Bez vypracovania odbornej štúdie, ktorá zahŕňa preskúmanie vybranej lokality, technickej podpory, ale aj naplánovanie obchádzkových trás, organizáciu dopravy, vyriešenie pešej cyklistickej a verejnej dopravy či záchytných parkovísk nie je možné zriadiť takúto zónu,“ upokojuje zarytých šoférov Števove.
Nové Mesto zvažuje možnosti
Ako informoval hovorca mestskej časti Nové Mesto Marek Tettinger, je dôležité podniknúť kroky na zlepšenie kvality ovzdušia v meste aj prostredníctvom zavádzania nízkoemisných zón.
„V tejto chvíli sme na začiatku celého procesu. Každá mestská časť si teda môže určiť nielen to, kde budú zavedené nízkoemisné zóny, ale aj najnižšiu emisnú triedu áut pre vjazd do tejto zóny,“ skonštatoval Tettinger.
Zdôraznil však, že pri ich zriaďovaní bude potrebná súčinnosť nie len na úrovni mesta, ale aj komunikácia so susednými mestskými časťami. Bude totiž nevyhnutné dodržať schému obchádzkových trás po komunikáciách I. a II. triedy.
„Vzhľadom na túto skutočnosť sme prijali opatrenia na zníženie prašnosti v rámci väčších stavieb v predmetnej lokalite. Súčasne pri prekročení limitnej hodnoty sme spolu s hlavným mestom pristúpili k polievaniu komunikácií s cieľom znížiť prašnosť,“ reagoval hovorca na najviac znečistené lokality, ktoré podľa katastrálnej mapy spadajú aj do gescie mestskej časti Nové Mesto.
Čo sa týka Trnavského mýta poukázal Tettinger na poveternostné podmienky a aj skutočnosť, že ide o hraničné územia troch mestských častí a jeden z hlavných dopravných uzlo v hlavnom meste.
„Jedným z nástrojov znižovania hustoty dopravy je aj pripravovaná celomestská parkovacia politika. Pilotný projekt chceme spustiť v polovici tohto roka a bude v blízkosti Trnavského mýta. Ďalším nástrojom je podpora cyklodopravy,“ uviedol hovorca. Dodal, že mestská časť má už vypracovaný strategický dokument Rozvoja cyklistickej dopravy, ktorý má efektívne riešiť rozvoj cyklotrás.
Dodal, že mestská časť v spolupráci s Magistrátom plánuje v budúcnosti podniknúť kroky v tepelnej energetike a úplne zamedziť kúreniu na tuhé palivá.
Envirorezort myšlienku podporuje
Ministerstvo životného prostredia pred viac ako tromi rokmi prijalo legislatívu, ktorá sprísňuje emisné limity pre znečisťovateľov. Úpravou v zákone tak umožnili vznik nizkoemisných zón v mestách a obciach.
„Veríme, že túto možnosť využije v budúcnosti čo najviac miest, keďže ide o preverený a účinný nástroj, ako bojovať s emisiami z dopravy,“ uviedol hovorca rezortu životného prostredia Tomáš Ferenčák. Zatiaľ však takúto možnosť nevyužila ani jedna obec či mesto.
Vysvetlil, že takto sa môžu jednotlivé mestá rozhodovať o tom, čo naozaj potrebujú v rámci skvalitnenia ovzdušia. Niektoré mestá trápia emisie z dopravy, inde sú najväčšími znečisťovateľmi práve domácnosti, ktoré kúria na pevné palivo.
„Pripravili sme Národný program znižovania emisií, ktorý pôjde čoskoro do medzirezortného pripomienkového konania. Intenzívne pracujeme na príprave Stratégie na zlepšenie kvality ovzdušia. Na presadenie opatrení, ktoré vzídu z predmetnej stratégie, je potrebné zefektívniť mechanizmus riadenia kvality ovzdušia najmä v oblastiach, kde je zhoršená jeho kvalita,“ dodal Ferenčák.
Podľa SHMÚ nie sú výsledky katastrofálne
„Kvalita ovzdušia v Bratislave nie je ideálna, ale podľa výsledkov našich staníc tu nie je žiaden katastrofický nárast znečistenia ovzdušia,“ uviedol meteorológ a klimatológ z SHMÚ Martin Kremler. Dodal, že napríklad na Trnavskom mýte boli v roku 2015 namerané oveľa horšie hodnoty ako v posledných štyroch rokoch.
„Počet jemných častíc z novembrového merania boli vysoké,“ uznal Kremler. Dodal, že na základe týždňového merania, ktoré urobila Iniciatíva za čisté ovzdušie, sa však nedá vyhodnotiť a hovoriť o dlhodobejšom trende. V súčasnosti z európskej legislatívy neexistuje limitná hodnota ultra jemných častíc obsiahnutých vo vzduchu.
V rámci slovenských miest má najväčší podiel na znečisťovaní ovzdušia práve doprava a vykurovanie domácností na tuhé palivá. „V Bratislave sa treba primárne sústrediť na riešenia emisií z dopravy,“ dodal odborník. Najčastejšie sú prekračované hodnoty PM10 teda podiel tuhých častíc v ovzduší.
Odborník ponúkol viacero riešení
„Ak sa zamedzí vjazdu istého množstva áut do centra Bratislavy, tak to prispeje k zlepšeniu kvality ovzdušia v centre, pokiaľ však budú autá vytlačené na perifériu, kvalita ovzdušia sa zhorší tam. Pokiaľ by sa takýto prejazd áut istými časťami zakázal, potom by ich museli vodiči obchádzať, problém nevyriešime, iba ho premiestnime inde,“ reagoval odborník na zavádzanie nízkoemisných zón v centre mesta. Dodal, že je tiež dôležité postupne obnovovať vozový park, keďže staré modely vypúšťajú ďaleko viac emisií, ako novšie ročníky.
V doprave predstavujú veľký problém najmä výpary z výfukov áut, oteru bŕzd, pneumatík a samotného asfaltu či resuspenzie teda vírenie prachu na cestách. Tu odborník ponúkol viacero nenáročných opatrení, ktoré sa dajú realizovať už v súčasnosti.
Veľmi efektívnym riešením je napríklad zmývanie ciest vodou, a to najmä po zimnej údržbe, kedy sa na vozovke nachádza posyp, kamienky a prach, ktorý sa premávkou zvíri do atmosféry.
Ďalšou možnosťou je zníženie rýchlosti či plynulosť premávky, podpora verejnej hromadnej dopravy či budovanie cyklotrás. „Teda čokoľvek čo dostane ľudí z áut do či už do hromadnej dopravy alebo na kolobežky či bicykle,“ skonštatoval na záver Kremler.
