BRATISLAVA 15. mája (WEBNOVINY) – Ministerstvo financií (MF) SR chce v rámci zákona o spotrebiteľských úveroch doplniť nové ustanovenia týkajúce sa výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov pri úveroch bez pevne stanoveného trvania alebo opakovane plne splatných, teda aj pri tzv. revolvingových úveroch.
Preto dalo do pripomienkového konania novelu tohto zákona, pričom zmeniť by sa mali aj súvisiace zákony. Súčasťou návrhu je aj zavedenie špeciálneho režimu pre úvery poskytované vlastníkom bytov v zastúpení spoločenstva. Účinnosť sa navrhuje na záver tohto roka.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú je podľa informácií zverejnených v materiáli bez pevne stanovenej dĺžky trvania a zahŕňa spotrebiteľské úvery, ktoré sa musia úplne splatiť v rámci určitého obdobia alebo po ňom, no len čo sú splatené, sú prístupné na ďalšie čerpanie. Napríklad, ak ide o povolené prečerpanie, celková výška spotrebiteľského úveru sa považuje za vyčerpanú v plnej výške a na celé obdobie trvania zmluvy.
Ak obdobie trvania povoleného prečerpania nie je známe, ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta na základe predpokladu, že trvanie spotrebiteľského úveru predstavuje tri mesiace. Ak sa ešte nedohodla maximálna výška spotrebiteľského úveru, za maximálnu výšku sa považuje 1 500 eur.
Cieľ špeciálneho režimu
Cieľom zavedenia špeciálneho režimu pre úvery na opravu alebo údržbu bytového domu je zaistiť vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov vyššiu ochranu. Hoci takéto úvery vybavujú správcovia alebo spoločenstvá vlastníkov bytov, splácajú ich a aj ručia za ne vlastníci bytov a nebytových priestorov.
V drvivej väčšine ide teda podľa rezortu financií o spotrebiteľov. Malo by sa teda umožniť vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov získať bezplatne na základe žiadosti raz ročne výpis z účtu bytového domu aj bez súhlasu spoločenstva alebo správcu.
Materiál ďalej upravuje možnosť ukončiť kúpno-predajnú zmluvu na základe odstúpenia od zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere. V praxi sa podľa ministerstva financií stávajú prípady, kedy spotrebiteľ doma zistí, že uzatvorená zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je preňho nevýhodná a odstúpi od nej.
Môže sa tiež stať, že už klient nemá záujem, resp. nemôže si splátky dovoliť. Nemá však právo na ukončenie kúpno-predajnej zmluvy o kúpe tovaru alebo o dodaní služby a je len na rozhodnutí predajcu alebo dodávateľa služby, či spotrebiteľovi umožní, resp. za akých podmienok umožní ukončiť zmluvu.
Spotrebiteľ môže odstúpiť
Nové znenie tak podľa rezortu umožní spotrebiteľovi na základe odstúpenia od úverovej zmluvy odstúpiť aj od zmluvy o kúpe tovaru alebo dodávke služby, ak sa tak rozhodne. Pričom dôležité podľa rezortu je, aby za takéto konanie nebol sankcionovaný.
Zákon zároveň podľa rezortu nestanovuje, kto vráti spotrebiteľovi už zaplatené splátky úveru, v prípade, ak zmluva o úvere zanikne napríklad pre nedodanie tovaru alebo služby.
„Zákon v súčasnosti hovorí, že predávajúci a veriteľ si navzájom vysporiadajú vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov bez účasti spotrebiteľa, avšak v zákone chýba povinnosť veriteľa vrátiť spotrebiteľovi peňažné prostriedky, ktoré mu patria,“ uvádza sa v materiáli.
A teda ak spotrebiteľ uhradil peniaze veriteľovi pred zánikom zmluvy o úvere a informoval ho o zániku pre odstúpenie od zmluvy o kúpe tovaru alebo služby, veriteľ je podľa návrhu povinný mu ich vrátiť bezodkladne, a to najneskôr do 14 kalendárnych dní po doručení oznámenia.
