Klavírny virtuóz Miloš Biháry v rozhovore pre SITA v podcaste Fish & Chips prezrádza, ako ho rodinná tradícia cimbalovky a klavíra priviedla k štúdiu u legendy Lapšanského, prečo emócie predčia techniku a ako improvizuje v jazze aj aranžuje filmové melódie.
Filip Jančík: Česi sa viac odviažu, Slováci sú zasa precítení. Hudba však spája oboch - ROZHOVOR
Hudba je jedna – dobrá alebo zlá – bez ohľadu na žáner. Miloš Biháry zdieľa, ako chvenie pred pódiom „hypuje“ výkon, pamäť je večný boj, chémia v kapele je kľúčová a dnešná mládež potrebuje lásku s prísnosťou, aby nezaspala kreativita. Spomína, že pamäť si bolo treba vycibriť, aby sa nestalo, že keď sa človek naučí niečo nové, tak zabudne staré. „Treba si opakovať aj tie staré veci, lebo človek hrá kvantá skladieb, či už sám, alebo s rôznymi zoskupeniami,“ hovorí.
Ostatné veci, ako je harmónia a tak ďalej, tak to im šlo podľa jeho slov, chvalabohu, automaticky, keďže to mal už z domu, z domáceho prostredia.
V tomto rozhovore sa dozviete:
- ako rodinná cimbalovka a strýkov klavír formovali virtuóza od malička
- prečo emócie a agogika predčí techniku – a ako uhrať chvenie pred pódiom
- rozdiely medzi sólom, kapelou a orchestrom: chémia verzus organizácia 20 ľudí
- tipy pedagóga: výber skladieb, odhaľovanie talentov a boj s digitálnym pohlcovaním
- rada rodičom: láska, prísnosť a obmedzenie netu, aby dieťa objavilo svoju DNA
