BRATISLAVA 27. januára (WEBNOVINY) – Dnes uplynulo 67 rokov od oslobodenia nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim, do ktorého bolo počas druhej svetovej vojny deportovaných aj niekoľko tisíc slovenských občanov.
Názory na to, aké je povedomie Slovákov o holokauste po niekoľkých desaťročiach, sa rozchádzajú. Historik Ústavu pamäti národa Martin Lacko hovorí, že problematika genocídy židovského obyvateľstva bola pred rokom 1989 v socialistickom Československu na periférii záujmu.
„A to ako na úrovni historického výskumu, tak aj v spoločenskej rovine,“ vysvetľuje Lacko. Pokiaľ ide o situáciu dnes, historik si myslí, že problematike sa venuje dostatočná pozornosť na všetkých úrovniach. „Od tej najvyššej, politickej a mediálnej, cez úroveň historického výskumu a publicistiky, až po školy. Skôr mám dojem, že vnímanie celého zložitého obdobia druhej svetovej vojny sa – najmä v mediálnom diskurze – zužuje práve na tragédiu židovského obyvateľstva a menej sa pripomínajú aj ďalšie atrocity či najrôznejšie násilnosti a neprávosti, ktoré sa udiali,“ dodal.
Riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan zasa tvrdí, že dnes na Slovensku existuje niekoľko pohľadov na otázky súvisiace s holokaustom. „Pokiaľ ide o pripomínanie si holokaustu, u nás máme Pamätný deň obetiam holokaustu a rasového násilia. Považujem za výborné, že si ho pripomíname 9. septembra, teda v deň, keď bol prijatý tzv. Židovský kódex, ktorý zahŕňa 270 protižidovských zákonov,“ povedal agentúre SITA Mešťan.
Historik: Stále sú ľudia, ktorí obhajujú tzv. slovenský štát
Stále však podľa neho existuje istá časť obyvateľstva, ktorá obhajuje slovenský vojnový štát a jeho prezidenta.
„Bohužiaľ, obhajcovia slovenského štátu majú aj dnes podporu niektorých predstaviteľov katolíckej cirkvi, vysokoškolských pedagógov, ale aj tých slovenských občanov, ktorých blízki na arizáciách židovského majetku profitovali,“ dodal.
V školách sa podľa jeho slov pomerne často stretávame s praxou, že výučba holokaustu závisí len od jednotlivých pedagógov. „Osnovy im totiž neumožňujú ísť v tejto problematike do hĺbky, pričom mať holokaust na pamäti je len prvým krokom k zodpovednosti,“ priblížil Mešťan.
Vyhladzovací tábor Osvienčim sa stal symbolom holokaustu. O život v ňom prišlo približne 1,5 milióna ľudí, prevažne Židov, ale i politických väzňov, vojnových zajatcov a Rómov. Koncentračné tábory boli súčasťou „konečného riešenia židovskej otázky“, systematickej genocídy, ktorú naplánoval nacistický vodca Adolf Hitler.
Počas fašistického holokaustu zomrelo zhruba šesť miliónov Židov. Osvienčim oslobodila sovietska armáda 27. januára 1945. V roku 2005 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 27. január za Medzinárodný deň pamiatky na obete holokaustu.
