Stretnutie štyroch lídrov opozičných strán bolo reakciou na spoločenskú objednávku zo strany ich voličov s cieľom uistiť ich o vlastných pozíciách a potenciáli budúcej spolupráce.
Pre agentúru SITA to v súvislosti s nedávnym stretnutím predsedov štyroch opozičných subjektov Michala Šimečku (Progresívne Slovensko), Branislava Gröhlinga (SaS), Jaroslava Naďa (Demokrati) a Milana Majerského (KDH) skonštatoval politológ Tomáš Dvorský z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Bude zaujímavé sledovať ďalší vývoj
Dvorský poukázal, že nedávna zmena Ústavy SR, ktorá okrem iného ukotvila do najvyššieho zákona štátu existenciu dvoch pohlaví, bola zo strany premiéra Roberta Fica (Smer-SD) vynikajúco zahranou politickou partiou. Nielenže presadil svoju politickú agendu a odpútal pozornosť od reálnych problémov krajiny, ale ako bonus vrazil aj klin medzi opozičné strany.
Šimečka, Gröhling, Majerský a Naď rokovali o budúcnosti Slovenska. Zhodli sa na potrebe zmeny – FOTO
„Nedávne stretnutie opozičných lídrov preto považujem za následok týchto udalostí, keď potrebujú reagovať na spoločenskú objednávku zo strany svojich voličov a uistiť ich o vlastných pozíciách a reálnom potenciáli v oblasti budúcej spolupráce, súčasťou čoho bude identifikácia spoločných tém a naratívov,“ hodnotí politológ.
Poznamenal, že bude zaujímavé sledovať ďalší vývoj tejto formy spolupráce vzhľadom na to, že predmetné politické subjekty naďalej zostávajú aj prirodzenými konkurentmi v boji o podobné typy voličov.
„Opozičné strany potrebujú svojim voličom jasne a zrozumiteľne demonštrovať, že dokážu prekonať ideologické a názorové rozdiely s cieľom nahradiť súčasnú vládnu garnitúru. História slovenského parlamentarizmu nám ukazuje, že prekonávanie takýchto rozdielov je možné a realizovateľné,“ vraví Dvorský.
Predsedovia štyroch opozičných strán sa stretli na spoločnom rokovaní v utorok 4. novembra. Ako informovalo v súčasnosti najsilnejšie opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS), predsedovia jednotlivých strán si vzájomne vymenili pohľady na aktuálnu politickú a spoločenskú situáciu a zhodli sa aj na spoločnom cieli, ktorým je demokratickým spôsobom vymeniť vládu Roberta Fica. Rovnako sa dohodli aj na vzájomných konzultáciách o programových prioritách v rôznych oblastiach.
Cieľom je hľadanie prienikov pre budúcu spoluprácu, pričom tieto konzultácie by mali prebiehať za účasti expertov všetkých štyroch politických subjektov. Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislav Gröhling po stretnutí napísal, že na stretnutie išiel s cieľom, ktorý sa snaží presadiť už pol roka. „Dajme bokom hodnotové otázky a zamerajme sa na to, čo nás spája,“ apeloval šéf liberálov.
Šéf kresťanských demokratov Milan Majerský na sociálnej sieti napísal, že cieľom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) je demokraticky vymeniť Roberta Fica. Zdôraznil potrebu zmeny, na ktorú je potrebná spolupráca strán v opozícii.
Predseda mimoparlamentných Demokratov Jaroslav Naď potvrdil zhodu na cieli vymeniť demokratickou cestou vládu Roberta Fica a dohodu na spolupráci expertov strán v oblastiach ako verejné financie, hospodárstvo či zahraničná politika, ale aj vzdelávanie, spravodlivosť, obrana či zdravotníctvo a ďalších. Dodal, že cieľom konzultácií je hľadanie programových prienikov a spoločných riešení pre budúcu spoluprácu.
Na rokovaní chýbal Matovič
Politológ poukázal, že ani koalície Roberta Fica sa vždy nevyznačovali úplnou ideologickou a hodnotovou jednotou. „V minulosti v rámci jeho vlády dokázali spoločne fungovať SNS a Most-Híd. V jeho dnešnej vláde vidíme pestrú mozaiku politických prúdov, od strany Hlas-SD, ktorá sa identifikuje ako proeurópska sociálna demokracia, po aktérov, ktorí majú politické korene v krajne pravicovej strane Kotlebovci – ĽSNS. Jednoducho, politika je umením možného,“ konštatuje politológ.
Na rokovaní opozičných lídrov chýbal predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič. Ten na samotné stretnutie predsedov opozičných strán zareagoval slovom „konečne“. Dodal, že drží palce lídrovi opozície, aby sa počas druhej polovice volebného obdobia správal rozumne a zjednocujúco. „V prvej mu to neišlo a pohľad z boku bol smutný … a poprosím si ešte tieňovú vládu ako druhý chod, tak ako sa na poriadnu opozíciu patrí,“ uviedol.
Dodal, že po hlasovaní o ústave bolo jeho hnutie zbrklo z akejkoľvek spolupráce vyobcované (zmeny v ústave pomerne nečakane prešli práve vďaka dvom hlasom poslancov z Matovičovho hnutia, a to Rastislavovi Krátkemu a Marekovi Krajčímu, hoci Hnutie Slovensko opakovane deklarovalo, že ich poslanecký klub zmenu ústavy nepodporí. Krátkeho toto hlasovanie stálo miesto v klube aj hnutí, Krajčí v ňom napokon zotrval – pozn. SITA). Podľa Matoviča sa ale zariadili, dodal, že drží palce „Šimečkovej vyvolenej štvorke“, nech mafiu porazí bez Hnutia Slovensko.
Čo bude kľúčové pre opozičné strany?
„Samotnému Igorovi Matovičovi vyhovuje táto póza opozičníka nielen voči vláde, ale aj voči opozícii samotnej. Môže sa tak poziciovať do role osoby, ktorá bude takpovediac klepať po prstoch jedným aj druhým. Vďaka tomu tiež nie je nútený robiť to, čo mu ide najťažšie, teda hľadať kompromisy. Naopak, môže aplikovať konfliktnosť voči všetkým naokolo, čo mu v praxi prináša politické body,“ vraví Dvorský.
Dodáva, že následné vylučovanie matovičovcov ostatnými opozičnými subjektmi je len logickým následkom. „Preferovanejším partnerom je z tohto hľadiska určite strana Demokrati, ktorá sa v prieskumoch udomácňuje nad piatimi percentami, a zjavne aj vďaka tomu dostala pozvánku na spoločné rokovanie opozičných lídrov, a bude prezentovaná ako štvrtý do partie pri formovaní alternatívy voči súčasnej vláde,“ myslí si Dvorský.
Zdôraznil, že pre opozičné strany bude kľúčové nadviazať na toto stretnutie ďalšími krokmi. „Pokiaľ sa tak nestane a snahy o obrusovanie hrán neprinesú uveriteľný výsledok, môže to výrazne podkopať ich dôveryhodnosť v snahe prezentovať sa ako alternatíva voči súčasnej vláde, čo by bola voda na mlyn pre samotného Roberta Fica,“ vystríha politológ.
