Liečba závislostí začína vyšetrením od psychiatra, ktorý stanoví diagnózu. Pacient sa súbežne podrobuje aj psychologickému vyšetreniu. Pre agentúru SITA to uviedol psychológ z Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) v Bratislave Boris Rášo.
Dĺžka skupinovej terapie
Ako priblížil, lekár môže na základe závažnosti stavu pacienta ponúknuť dve možnosti, a to buď ambulantnú liečbu alebo ústavnú liečbu.
Liečba závislostí je dlhodobý proces, často vyžaduje opakované pokusy, psychoterapiu a sociálnu podporu
„Ambulantná liečba zahŕňa pravidelné ambulantné kontroly u psychiatra a psychológa. Program ambulantnej liečby trvá jeden rok. Lekár môže predpísať lieky na zmiernenie abstinenčného stavu či lieky znižujúce chuť na alkohol s nutnosťou pravidelného užívania,“ priblížil psychológ a doplnil, že zvoliť sa môže aj substitučná liečba.
„Dĺžka pravidelnej účasti na skupinovej terapii je jeden kalendárny rok. Na skupine sa diskutuje o odporúčaniach na podporu abstinencie, problematike suchej domácnosti, chutiach na drogy a alkohol, snoch, dôležitosti režimu, ľuďoch, voľnom čase, financiách, aktivitách, motivácii a podobne,“ priblížil Rášo s tým, že počas roka v skupinovej terapii má pacient možnosť navštíviť terapeutické kluby, ktoré fungujú ako nadstavba.
Koľko trvá ústavná liečba?
Ďalšou možnosťou ako zvíťaziť nad závislosťou je ústavná liečba, ktorá trvá tri mesiace a je rozdelená na tri fázy.
„Prvou fázou je detoxikácia, ktorá trvá 14 až 21 dní a zameriava sa na detoxifikáciu tela od všetkých psychoaktívnych látok. Následne pokračuje samotná liečba, ktorá trvá spravidla desať týždňov. Po absolvovaní ústavnej liečby pacient pokračuje v ambulantných programoch,“ informoval psychológ.
Ako však priblížil, najväčšími prekážkami v abstinencii na Slovensku je často ťažko dostupná liečba, strata motivácie či spúšťače, ktoré môžu byť externé aj vnútorné. Podľa psychológa totiž v procese liečenia veľkú úlohu zohráva prostredie.
„Pacientovi môže veľmi pomôcť bezpečné prostredie. Snažíme sa vytvárať takéto prostredie, napríklad suchou domácnosťou, obmedzením starých zvykov a podporou rodiny. Rovnako pracujeme aj s rodinnými príslušníkmi, nakoľko ich participácia na procese uzdravovania je veľmi dôležitá,“ doplnil Rášo a súčasne informoval aj o programoch Harm Reduction, ktoré sa zameriavajú na prechádzanie a zmierňovanie komplikácií a porúch, predovšetkým telesného zdravia, ktoré môžu byť dôsledkom užívania psychoaktívnych látok.
„Tieto programy zahŕňajú napríklad výmenu sterilných striekačiek a ihiel a poskytovanie sterilného materiálu,“ dodal psychológ.
Rášo uznal, že úplné vyliečenie zo závislostí je veľmi zložitý proces, ktorý závisí od viacerých faktorov, ako sú typ látky, dĺžka závislosti, podpora rodiny, motivácia pacienta či kvalita dostupnej liečby. Ako doplnil, v CPLDZ v Bratislave sa ročne lieči približne 2 400 pacientov. „Šanca na úplné vyliečenie sa líši u jednotlivých pacientov. Závislosť je chronické ochorenie, čo znamená, že u niektorých pacientov môže dôjsť k recidíve aj po úspešnej liečbe. Napriek tomu môže liečba závislostí výrazne zlepšiť kvalitu života a dlhodobá abstinencia je dosiahnuteľná,“ dodal psychológ a spresnil, že približne 70 percent pacientov, ktorí absolvujú liečbu, sa dokáže dlhodobo udržať bez užívania psychoaktívnych látok. Liečba však častokrát vyžaduje aj opakované pokusy a dlhodobé sledovanie pacienta.