Jednotka kandidátky Demokratov a primárka ARO v Národnom onkologickom ústave Andrea Letanovská v rozhovore pre agentúru SITA hovorí, že Demokrati sa nechystajú odstúpiť z volieb. Odstúpiť by však podľa nej mali strany s volebnými preferenciami okolo jedného – dvoch percent, ako je strana Mikuláša Dzurindu Modrí, Most-Híd.
Tiež tvrdí, že koaličný potenciál OĽaNO je nulový a nevie si predstaviť povolebnú spoluprácu s Borisom Kollárom (Sme rodina). V rozhovore odpovedala aj na otázku, či by chcela byť ministerkou zdravotníctva, ak budú Demokrati vo vláde.
Keď ste sa stali jednotkou kandidátky Demokratov, povedali ste, že urobíte všetko preto, aby ste neboli pre ľudí neznámou tvárou. Myslíte si, že sa vám už podarilo dostatočne predstaviť verejnosti a dostať do povedomia ľudí, kto je Andrea Letanovská?
Neviem, či sa mi to podarilo, ale pracujem na tom každý deň. Vyjadrujem sa k témam, ktoré sú dôležité pre občanov a netýkajú sa len zdravotníctva. Už roky komunikujem témy, ktoré sa týkajú systému zdravotníctva, teraz sa vyjadrujem aj k témam, ktoré sú iné ako zdravotnícke.
Robím to na sociálnych sieťach, komunikujem v médiách, absolvujem rozhovory, ale chodím aj do terénu, stretávam sa s ľuďmi, rozprávam sa s nimi osobne a môžu mi klásť otázky. Pracujem na tom každý deň a až voliči posúdia, ako sa mi to podarilo a ako veľmi ma poznajú. Robili sme si aj prieskumy a tá poznateľnosť, samozrejme, stúpa.
Jaroslav Naď sa pred časom vyjadril, že keď bude mať strana Demokrati v posledných prieskumoch pred voľbami menej ako tri percentá, „reálne by zvažoval odstúpenie z volieb.“ Zatiaľ prieskumy nie sú príliš priaznivé pre Demokratov, strana je stále pod päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti do parlamentu. Je táto možnosť v hre, že by Demokrati odstúpili z volieb?
Vôbec o tom neuvažujeme, ani sa neplánujeme vzdať. Vo všetkých prieskumoch, aj v tých, kde tie celkové výsledky ešte nie sú také, aby sme s nimi boli spokojní, sme zaznamenali rast – vo Focuse sme mali 3,8 percenta, v Mediane dokonca cez štyri percentá. Ten trend je priaznivý. Možno to ide pomalšie, ako by sme chceli, ale stúpame, takže určite sa neplánujeme vzdať.
Ako si vysvetľujete, že hneď po hlásení vzniku strany vám namerali prieskumy okolo päť percent a potom to išlo dole? Čo si myslíte, čo je za tým?
Nie som analytik ani politológ, takže nechcem dávať nejaké hypotézy. Ale viete, vznikli sme ako strana na pôdoryse Spolu a prišli k nám bývalý premiér, ministri, ktorých poznateľnosť bola vysoká a robili mnoho užitočných vecí pre občanov a podarilo sa im mnohé reformy presadiť.
Na druhej strane tu bol neúspech vlády, ktorá skončila rozhádaním Igora Matoviča a Richarda Sulíka, konfliktom a pádom koalície a časť tej negatívnej emócie sa preniesla aj na nich. To všetko sa u voličov spočítalo v ich pocitoch, dojmoch a rozhodnutiach, ako by volili v čase pol roka pred voľbami.
Podstatné je, ako sa vyvíja nálada u voličov teraz a úplne najdôležitejšie bude, ako sa budú rozhodovať v septembri. Takže robíme všetko preto, aby nás v septembri poznali, aby vedeli, kto sme zač, čo máme za sebou a najmä, akú alternatívu chceme pre nich pripraviť. To je pre nás v tejto chvíli kľúčové.
Ako chcete zdvihnúť preferencie? Máte ešte nejaké esá v rukáve, ktoré vytiahnete počas volebnej kampane? Prípadne zmeníte stratégiu kampane?
Myslím, že naším najsilnejším esom v rukáve je náš program, ktorého nositeľom sú naši experti. Možno pre niektorú inú stranu by bol jeden bod programu esom, my máme vyskladaný celý program takto.
Či je to Zdravé Slovensko, Vzdelané Slovensko, Bezpečné Slovensko, Budúca prosperita Slovenska – to všetko máme postavené na expertoch, ktorí to už dokázali a ukázali, čo vedia – sú to naši exministri Karel Hirman, Jaro Naď alebo aj poslankyňa Janka Žitňanská, ktorá celý život pomáha znevýhodneným.
Myslím si, že ona nemusí rozprávať v teóriách a hypotézach, čo by chcela urobiť, pretože tí, ktorých sa to týka, vedia presne, aké opatrenia už priniesla a čo chystá do budúcnosti.
Takže naším najsilnejším esom sú naši experti, ktorí sú nositeľmi jednotlivých programových tém. Myslím si, že aj naše predvolebné sľuby sú veľmi blízko tomu, čo sme reálne schopní po voľbách robiť. Nie sú to vzdušné zámky, ktoré sa rozpadnú deň po voľbách.
Na začiatku politických rokovaní v súvislosti s predčasnými voľbami bola snaha viacerých strán vrátane Demokratov spojiť stredopravé strany do silného bloku. Toto sa nepodarilo a výsledok je skôr opačný, stredopravých strán je veľa a viaceré sa do parlamentu zrejme ani nedostanú, čím dôjde k prepadu hlasov, čo by nahrávalo do karát Smeru, Hlasu a ďalším stranám. Neobávate sa, že aj v týchto voľbách sa zopakuje podobný scenár ako pri voľbách v roku 2020, kedy prepadlo historicky najviac hlasov, až 28,39 percenta?
Rozumiem týmto obavám, ale Demokrati urobili všetko preto, aby sme sa pospájali s čo najväčším počtom menších subjektov. Nakoniec sa nám to aj podarilo, pretože sme reálne pospájali päť strán, čo je najviac zo všetkých strán, ktoré sa v tomto volebnom období spájali. Je to stále málo, vždy sa dá urobiť viac, ale keď nie je vôľa z obidvoch strán, tak jednostranne spojenie nevznikne.
Ohľadom možného budúceho prepadu hlasov – to riziko tu je a mali by sme sa všetci nad tým zamýšľať. Jedna vec je tzv. matematické riziko prepadu strán – to sú tie strany, ktoré nemajú v žiadnom prípade šancu dostať sa do parlamentu alebo sú naozaj veľmi ďaleko od pomysleného prahu. Tie by sa asi mali zamyslieť. To sú naozaj strany okolo jedného – dvoch percent, kde je to úplne nereálne, že by mohli siahnuť na túto hranicu.
Potom je tu ešte otázka faktického prepadu strán. Napríklad taká strana OĽaNO, ktorá si po vzniku koalície sama posunula hranicu na sedem percent a v niektorých prieskumoch ju nedosahuje a v niektorých je tesne okolo tej hranice, je vo veľkej zóne ohrozenia. A navyše, koaličný potenciál OĽaNO je nulový. Jednak samotným rozhodnutím a vyhlásením Igora Matoviča, že nepôjde do koalície s nikým, kto nepodporí jeho vskutku bizarnú podmienku – odmenu 500 eur za účasť vo voľbách, čo vylúčilo všetky strany z akejkoľvek spolupráce.
A jednak je to jeho história a skúsenosti s vládnutím Igora Matoviča, ktoré jasne ukázali, že je to človek nevyspytateľný, s ktorým sa dá naozaj veľmi ťažko niečo konzistentne dlhodobo pripravovať a jeho vláda je skákanie medzi jednotlivými atómovkami a ohurovaním. Atómovky sú nielen ohurujúce, bizarné a niekedy až hlúpe, ale aj veľmi drahé.
Keď si zoberieme, že hnutie OĽaNO a priatelia má v tejto chvíli okolo šesť percent, tak to je dosť veľký počet hlasov, ktorý reálne hrozí, že fakticky prepadnú.
V zóne ohrozenia sú aj ďalšie strany – SASKA, KDH, my sme na tom ešte horšie, ale keď zvážime štatistickú odchýlku, tak sme na tom podobne. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako svojich voličov osloviť a presvedčiť ich, aby nezostávali vo svojej rezignácii, že buď Smer, alebo Hlas tu bude vládnuť a už s niekým sa to vyskladá.
Keď prídu k voľbám a zvážia si, že nechcú tu mať vládu Smeru, Hlasu s fašistami, ktorá sa tu črtá ako jedna z možností, ale zároveň tu nechcú mať nejaký nestabilný konštrukt, ktorý bude postavený na síce preferenčne silnej, ale veľmi neskúsenej strane (Progresívne Slovensko, pozn. SITA), ktorá môže mať mnoho dobrých myšlienok a opatrení, ale nemá skúsenosť z vládnutia. Je tam hrozba, že pri prvom konflikte dôjde k tomu, čo sme si tu už zažili. Igor Matovič s Richardom Sulíkom ukázali, ako sú neschopní spolupracovať.
Aj v ťažkej kríze, kde zomierali ľudia, sa vadili. Tak čo môžeme očakávať od budúcnosti, keď bude treba priťahovať opasky? Ako môžeme očakávať od týchto ľudí konštruktívny prístup? Voliči jednak musia prísť voliť a jednak by si mali vybrať strany, ktoré dajú nádej, že tu nemusí vzniknúť vláda s Hlasom a so Smerom a zároveň to môže byť vláda, kde budú skúsení politici. Demokrati sú strana, ktorá má silný odborný tím a zároveň skúsených politikov.
Spomínali ste strany, ktoré majú ešte nižšie preferencie ako vy. Máte pre nich prípadne nejaké odporúčanie? Myslíte, že by mali potom neskôr odstúpiť z volieb? Myslím tým strany zo stredopravého spektra, ako napríklad politický subjekt Mikuláša Dzurindu.
Myslím, že toto odporúčanie by mali mať pre nich voliči. Lídri týchto strán by mali pociťovať zodpovednosť smerom k občanom a ja som presvedčená, že tak aj urobia v tej fáze, keď to už bude jasné a zreteľné, že tie hlasy by prepadli. Verím, že sa rozhodnú správne.
Nedávno ste sa vyjadrili, že si viete predstaviť vytvoriť koalíciu so SASKOU a OĽaNO, ale bez Richarda Sulíka a Igora Matoviča. Myslíte si, že je to reálne? Znamená to, že by ste si kládli podmienku, že vstúpite len do takej koalície, ktorej súčasťou nebude Sulík a Matovič?
Pokorne vnímam naše súčasné preferencie, preto by som vôbec nešla teraz do sféry podmienok. Zopakujem, že áno, tieto strany si vieme predstaviť v koalícii.
My sme vylúčili strany Hlas, Smer a fašistov, teda extrémistické strany, ktoré nie sú demokratické. Tie ostatné strany, ktoré sú demokratické a majú aj mnoho dobrých odborníkov a vedia ponúknuť riešenia na problémy, nechceme vylučovať.
Jasne sme sa vyjadrili ku konkrétnym aktérom, a to sú v tomto prípade Richard Sulík a Igor Matovič, ktorí už jasne dokázali, ako sa vedia správať konfliktne. Je to ich vnútrostranícka záležitosť a mali by zvážiť, či obetujú celú svoju stranu a expertný program tomu, že tam majú niekoho, kto je ťažko komunikatívny alebo konfliktný.
Budú si musieť sami zvážiť, či na vrtochoch Richarda Sulíka potopia celý povolebný potenciál SASKY. V prípade OĽaNO to bude podobne.
Je to ale vaša podmienka v zmysle, ako napríklad definuje Igor Matovič 500 eur za voľby? Je to tak, že s Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom nie, alebo to už potom bude na rokovaniach?
Bude to na rokovaniach. Ja, samozrejme, nie som jediná v strane Demokrati. Budeme rokovať a
nebudeme si klásť podmienky, v tejto chvíli na to nie je naozaj ten správny čas. Na druhej strane, ja osobne si neviem predstaviť, že by som mala sedieť s Igorom Matovičom niekde pri jednom stole.
Má strana Demokrati viac voličov medzi liberálne alebo konzervatívne orientovanými voličmi? Viete si predstaviť koalíciu s Progresívnym Slovenskom? Vyčítali ste im napríklad, že sa nedištancovali od spolupráce s Hlasom po voľbách.
Progresívne Slovensko aj KDH považujeme za jedných z našich najbližších partnerov. Stále im to vyčítame, že sa nedištancovali od strany Hlas a stále máme tú istú výhradu voči ich politike.
Keď sme si robili prieskumy, vyšlo nám, že najviac našich voličov je stredových, nie sú vyhranení extrémne doľava ani doprava. Podiel konzervatívnych a liberálnych je zhruba rovnaký. Takže sme naozaj stredová strana, ktorej aj voličstvo je stredové, nielen politickí lídri, náš program a naša politika.
Viete si predstaviť povolebnú spoluprácu s hnutím Borisa Kollára Sme rodina, keďže ste iniciovali jeho odvolávanie v parlamente? Prípadne platí z vašej strany aj pre Sme rodina to isté, čo pre SASKU a OĽaNO, že so stranou áno, ale bez jej lídra?
Keďže som bola jednou z tvári za odvolanie Borisa Kollára vzhľadom na jeho násilnícku históriu a jeho vyjadrenia, že sa od toho nedištancoval a vyjadril sa, že by spravil znova to, čo spravil v minulosti, tak ja osobne si to naozaj neviem predstaviť a myslím, že celá strana tým dosť trpí.
To, že Eduard Heger bol v jednej vláde s Borisom Kollárom, neznamená, že je to pre neho preferovaný partner a že si to vie predstaviť znova.
Myslím si, že skúsenosť mu dosť veľa ukázala, čo je toto za partnera. Takže ja si to v tejto chvíli predstaviť neviem, ale opäť by som nedávala na stôl nejaké podmienky, ktoré by boli rezolútne a striktné. Nie som sama v strane Demokrati.
Ak budú Demokrati súčasťou vládnej koalície, chcete byť ministerkou zdravotníctva?
Áno.
Povolili by ste ako ministerka zdravotníctva interrupčnú tabletku? Hlasovali ste za ňu v parlamente.
Z interrupčnej tabletky sa robí na Slovensku trochu väčšia téma – a je to, samozrejme, logické, lebo je to dobrý nástroj na presadzovanie rozličných ideológií.
Ale keď si zoberieme, koľko je iných ťažších, náročnejších procedúr v zdravotníctve a vôbec o nich verejnosť netuší, parlament okolo nich ani nešiel, vôbec sa o nich špeciálne nerozhoduje a sú v kompetencii ministra zdravotníctva, tak je to prehnané, absolútne neprimerané a úplne spolitizované.
Ak sa k tomu vyjadrím z čisto zdravotníckeho hľadiska ako lekárka alebo potenciálne zdravotnícky politik, je dôkazmi aj skúsenosťou v zahraničí potvrdené, že je to bezpečnejší spôsob procedúry, ktorá je na Slovensku legálna. Keďže máme interrupcie povolené za podmienok, ktoré povoľuje zákon, tak z dvoch alternatív by sme mali preferovať tú bezpečnejšiu.
Z tohto dôvodu som opakovane podnikala kroky, že táto metóda by mala byť na Slovensku dostupná. Je dostupná vo všetkých okolitých krajinách a tým, že je dostupná aj pre naše pacientky, ktoré si to môžu dovoliť a absolvovať túto liečbu v zahraničí alebo si tabletku objednať, tak tým diskriminujeme tie, ktoré túto možnosť nemajú.
Ak sa nedostanete do parlamentu, budete pôsobiť ako lekárka?
V tejto chvíli stále pôsobím ako lekárka na veľmi znížený úväzok. Uvidím a rozhodnem sa v danej chvíli, aké možnosti presadzovania zdravotníckej politiky budem mať. Ja som pripravovala reformy aj v čase, keď som vôbec nebola v parlamente a ani som nebola v politickej strane. Zdravotníckej politike sa venujem viac než desať rokov a v tejto chvíli robíme všetko preto, aby sme boli v koalícii a mohli sa podieľať na reforme slovenského zdravotníctva.
Štátne nemocnice sa neustále zadlžujú, tento problém sa nepodarilo vyriešiť ani jednému ministrovi zdravotníctva. Aké nástroje by ste zaviedli, aby sa tento problém eliminoval?
Problém opakovaného zadlžovania nemocníc máme na Slovensku roky. Je to komplexná vec. Ak to chce niekto zjednodušiť na jedno – dve opatrenia, tak tomu vôbec nerozumie. Tak, ako to má viacero príčin, treba s tým bojovať na všetkých týchto úrovniach.
Rozdelenie nemocníc na štátne a súkromné do istej miery odráža aj ich náplň, nielen vlastnícke vzťahy. Jeden z vážnych dôvodov, prečo sa štátne nemocnice zadlžujú, je ten, že do zdravotníctva je každoročne rozpočtovaných menej peňazí, ako je nevyhnutné. Zároveň, diera v rozpočte vznikla aj preto, že sa plánovali úspory, ktoré boli úplne nereálne. Čiže úspory treba plánovať reálne. Správne a adekvátne rozpočtovanie je prvý krok.
Druhý dôvod, prečo sa zadlžujú štátne nemocnice, je ten, že starostlivosť, ktorá je tam poskytovaná, patrí k tej najdrahšej. Stále sa nám nepodarilo úplne aplikovať systém úhrad podľa diagnóz DRG, aj keď za posledný rok sa urobil veľký kus práce. Vidím to sama v nemocnici. Úhrady najmä vo veľkých koncových nemocniciach nepokrývajú reálne náklady.
Ďalšia otázka je, či sú všetky tie náklady opodstatnené a či niektoré nemôžu byť zredukované. Z roka na rok sa snažíme neplytvať.
Šetriť je slovo, ktoré už naznačuje, že už niektoré procedúry alebo lieky pacientom nedáte. Aj s mojimi ľuďmi o tom hovorím, že nemôžete šetriť na pacientoch, pretože šetriť znamená, že im niečo nedáme. Myslím, že silnou zbraňou je zainteresovanie manažmentov nemocníc. Ťažko sa hospodári vo veľmi nepredvídateľnom prostredí. Vy neviete, čo budete mať o pol roka, o rok, kazia sa vám prístroje, vy musíte plánovať operácie, ale neviete, aké budete mať financie k dispozícii.
Z dlhodobého hľadiska je oddlžovanie nemocníc deštruktívny prvok, ktorý pôsobí veľmi diskriminačne práve na nemocnice, ktoré vykonávajú svoju činnosť bez deficitu, respektíve nemajú ani možnosť uchádzať sa o oddlženie. Nedá sa to ale urobiť jedným opatrením.
Nepomôže povyhadzovať na konci roka riaditeľov, ktorí sa zadĺžili, pretože žiadneho ďalšieho nezískate. Musíte vytvoriť podmienky na to, aby sa to nedialo.
Vidíte na Slovensku priestor pre zavedenie zdravotného pripoistenia? Ak áno, aký nadštandard by si ľudia mohli v zdravotníctve pripoistiť?
Áno, myslím si, že toto je určite cesta, ale nestačí začať od konca. Jedna zo súkromných poisťovní prišla s možnosťou pripoistenia a tieto produkty už pripravili poistencom.
Rozprávala som sa s manažmentom poisťovne a nebol o ne veľký záujem, len minimum pacientov sa pripoistilo. Je to logické, pretože nemali na to dôvod, keď stále nemáme zadefinované zdravotné úkony a starostlivosť, ktorá by bola nad rámec nároku, ktorý je hradený z povinného verejného zdravotného poistenia. Pokiaľ táto prvá podmienka nebude splnená, tak ani záujem ľudí o pripoistenie nebude.
Tých spôsobov, ako pripoistenie nadizajnovať, je mnoho. Vôbec ich nemusíme vymýšľať, stačí uplatniť nejaké, ktoré sú dobre uplatnené v zahraničí, či už je to holandský systém alebo nemecký. Skrátenie čakacej doby je výborný príklad toho, ako sa dá na neurgentné výkony aplikovať štandard a nadštandard.
Plus je tam niekoľko ďalších parametrov, napríklad niektoré typy protéz a podobne. Jedným z dôvodov, prečo stále nemáme stanovený nárok, je ten, že to nie je jednoduché urobiť technicky. Druhý dôvod, ťažšie zvládnuteľný, je to, že je to aj politicky ťažké urobiť. Hranica nároku sa do veľkej miery stanovuje eticky, nielen technickými a medicínskymi kritériami.
Politicky doteraz nikto nenašiel na to odvahu a asi ani odbornosť. Takže pripoistenie je výborný nástroj, ale prvý krok je stanovenie nároku. V našom zdravotnom a sociálnom programe strany Demokrati by sme chceli naplánovať a finančne prepojiť kontinuitu zo zdravotnej do sociálnej sféry a tam je tiež priestor pre pripoistenie, konkrétne na čas odkázanosti.
Prejdime na liekovú politiku. Aké opatrenia by mal štát prijať na to, aby minimalizoval problém s nedostatkom liekov? Ako by ste bojovali s nelegálnym reexportom liekov?
Nelegálny reexport má už v samotnom pojme to, že je nelegálny, čiže je to niečo, čo by sme mali kontrolou identifikovať a trestať. Je to niečo, s čím potrebujeme naozaj bojovať a je to jeden z faktorov, prečo chýbajú lieky. Príčinu reexportu ako systémovú chybu nechtiac vytvoril štát.
Na Slovensku sa v rámci snahy o ušetrenie výdavkov na lieky pristúpilo k tomu, že pri zavádzaní nového lieku sa čaká, keď bude nový liek v okolitých krajinách už registrovaný a kategorizovaný a potom sa stanovia tri najnižšie ceny liekov v rámci Európskej únie a priemer tejto ceny my stanovíme ako cenu. Navyše sú lieky opakovane referencované, čiže tlak na opakované znižovanie ceny liekov je u nás enormný.
Myšlienka nie je zlá, pretože nám to šetrí peniaze a aj sa veľa peňazí na lieky ušetrilo práve týmto mechanizmom. Ale jeden z neželaných efektov je to, že mnohé lieky – a je výrazné najmä u nových drahých liekov, ktoré sú veľmi nákladné – sú na Slovensku najlacnejšie. A to je potom veľké lákadlo a ponúka sa to ako „biznis model“ – kúpiť u nás lacno a predať ho hneď za hranicou draho.
Pokiaľ to nie je dostatočne ľahko odhaliteľné a primerané trestané, tak je to stále lákadlo. Potom sme na tom tak, že často lieky, ktoré nie sú nahraditeľné inou lacnejšou verziou alebo podobným liekom, nemáme. Sú to unikátne lieky na ochorenia, ako napríklad na rakovinu alebo na niektoré metabolické ochorenia.
Druhý problém sa týka skôr lacnejších, starých liekov, kde už vypršal patent alebo prišlo niekoľko generík, ktoré majú rovnakú účinnú látku a vyrába ich mnoho výrobcov pod rôznymi názvami.
Ja osobne sama, keď si kupujem v lekárni lieky, vypýtam najlacnejšie generikum, aké majú v danej skupine, pretože prečo by som mala platiť viac, keď tým, že ten liek príde na európsky trh, tak je spoľahlivo účinný. To je tá dobrá správa, že generiká tlačíme tiež cenou dole, najmä keď sa jedná o lieky, ktoré užíva mnoho pacientov, či už je to na vysoký krvný tlak, cukrovku alebo zvýšený cholesterol a tuky v krvi.
Avšak extrémnym tlakom na ceny a opakovaným referencovaním cien sme dotlačili výrobcov k tomu, že už sa im vôbec neoplatí liek dovážať a registrovať, a tak z nášho trhu odchádzajú.
My sme tak prišli o niekoľko lacných, síce starých liekov, ale nenahraditeľných. Čiže treba pokračovať v reforme, ktorá sa začala. Novela zákona o liekoch bola dobrá a priniesla mnoho užitočného a niektoré z negatívnych prvkov sa už začali odstraňovať. Práve cez podmienky vstupu generických liekov k nám vieme dostať pre viacerých Slovákov viac liekov, ktoré potrebujú.
Ešte posledná otázka na záver: máte ambíciu stať sa predsedníčkou strany Demokrati?
Nie, vôbec o tom neuvažujem a táto otázka nie je na stole.