Ochrana a vymožiteľnosť práva zvierat nie je vôbec lukratívna oblasť, vraví aktivistka a ochranárka Lenka Kmeťová. V relácii TRIbúna tiež zdôraznila, že ide o veľmi komplexnú a náročnú sféru.
„A nie je to vôbec iba o psíkoch a mačičkách, čo sú vlastne tie zvieratá, ktoré najčastejšie rezonujú v médiách ako týrané alebo zanedbané,“ skonštatovala.
Preplnenosť útulkov
Poukázala pritom na to, že tejto oblasti sa prakticky nik seriózne a systémovo nevenoval, čo má za následok súčasnú zložitú situáciu s preplnenosťou útulkov.
Predseda Rady RTVS Igor Gallo: Slnko v sieti? Oslava filmu na politickom mítingu opozície v priamom prenose (rozhovor)
Kmeťová tiež poznamenala, že problematika ochrany zvierat patrí pod viaceré rezorty. „To znamená, že ochrana zvierat ako taká patrí priamo pod ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Ale z pohľadu napríklad trestnej činnosti to spadá už pod ministerstvo vnútra,“ vysvetľuje.
V tomto smere vyzdvihla existenciu enviropolície, ktorá rieši prípady týrania zvierat. „V podstate nefungujú dlho. Bude to teraz cez tri roky, ale za ten čas už vyriešili množstvo prípadov, ktoré by bez tejto polície naozaj asi neboli vyriešené,“ myslí si.
Základná legislatíva na ochranu zvierat
Zdôraznila, že je ešte mnoho oblastí, ktoré je potrebné rozvíjať. Podľa nej ide napríklad o systém umiestňovania nechcených zvierat, keďže útulky sú neraz poddimenzované a prevádzkované obvykle dobrovoľníkmi, zriedka zamestnancami, keďže sú vytvorené na báze dobrovoľnosti a prostriedky získavajú prostredníctvom fundraisingu.
„Fundraising na Slovensku nie je taký ako napríklad v zahraničí. To znamená, že tie zvieratá síce v mnohých útulkoch dostávajú naozaj skvelú starostlivosť, ale ešte stále je veľa útulkov, ktoré by aj vedeli poskytnúť profi starostlivosť, ale potrebujú pomoc s financovaním, s rozšírením kapacít a podobne,“ konštatovala Kmeťová.
Okno do sveta: Rusko chce nielen ovládnuť Ukrajinu, ale aj oklieštiť našu suverenitu (rozhovor)
Základnú legislatívu na ochranu zvierat na Slovensku zhodnotila ako celkom slušnú v porovnaní s inými krajinami.
„U nás je potrebné hlavne zabezpečiť tú reálnu vymožiteľnosť týchto zákonov v praxi. My už dnes máme nastavený zákon napríklad tak, že môže konkrétny inšpektor z príslušnej regionálnej veterinárnej správy zviera zhabať. To znamená zobrať ho z miesta, kde trpí a umiestniť buď v štátnej karanténe alebo v niektorom z útulkov, ktorý je napríklad schválený štátnou veterinárnou správou,“ vysvetľuje.
Riešenia existujú a sama nejedno navrhla
Tu vidí i najväčší kameň úrazu, keďže zvieratá podľa nej neraz ostávajú na mieste a chovateľom nariadia vykonať opatrenia.
„Sama som zažila v množstve prípadov situácie, keď po takomto opatrení to zviera na druhý deň bolo zabité alebo zlikvidované nejakým nehumánnym spôsobom,“ uviedla. „Na druhej strane sú, samozrejme, procesné úkony. Z reálnej praxe môžem uviesť veľa príkladov, keď ani samotní inšpektori nevedeli ako postupovať, lebo chýba metodika,“ vraví Kmeťová.
Riešenia podľa nej existujú a sama nejedno navrhla, avšak štátne inštitúcie na ne dosiaľ veľmi nereagovali. „Ale myslím si, že teraz trošku svitá na lepšie časy, pretože som sa práve od 12. marca stala členkou pracovnej skupiny na ochranu zvierat na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, kde som bola priamo oslovená pánom ministrom, aby som bola v tejto pracovnej skupine,“ dodala.
Poznamenala, že už na prvé stretnutie pripravila 14-stranový dokument s riešeniami pre jednotlivé oblasti, zdôraznila ale, že ich čaká veľa práce, ak chcú zvieratám pomôcť v praxi.