Po decembrových troch úvodných kolách seriálu Svetového pohára 2011/2012 to s vami nevyzeralo dobre. Vzhľadom na meno, ktoré vo svetovom biatlone máte, ste vo výsledkovej listine netradične končili hlboko v poli porazených. Najmä pre nepresnú streľbu. Čím si tieto nečakané výbuchy na strelnici vysvetľujete?
Máte pravdu, začiatkom sezóny som bojovala najmä so streľbou… Vôbec sa mi na strelnici nedarilo. Bolo to veľmi zlé. Už v novembri na príprave vo Fínsku som sa strelecky trápila, ale vďaka dobrému behu som sa vo výsledkoch vedela dostať vysoko. Ale potom sa to už so mnou viezlo… V Hochfilzene som asi bola premotivovaná… Neviem. Veľa som chcela urobiť, ale nevyšlo mi to. Pred dvoma rokmi som pokazila už prvé preteky celého seriálu vo Švédsku, teraz ma strelecká kríza zastihla v 3. kole v Hochfilzene. Tam som netrafila päť terčov, čo sa mi na veľkých pretekoch už dávno nepodarilo, ale v tejto sezóne to, žiaľ, začala byť moja norma. Aj na pretekoch Svetového pohára v Novom Meste na Morave som netrafila päť terčov, predtým som strelecky vybuchla v Rakúsku, kde boli dve kolá Svetového pohára. Aj tam som netrafila štyri terče z piatich.
Pamätáte si, kedy ste tak žalostne strieľali?
Áno, pamätám. A veľmi dobre. Keď som s biatlonom v Tumeni ako malé dievča začínala (smiech). Vtedy som tiež tak zle strieľala ako v závere minulého roka a najmä na začiatku tohoročnej sezóny. Nepýtajte sa ma, koľkokrát som pre nepresnú streľbu neurobila vo Svetovom pohári lepší výsledok. Viem to veľmi presne: z piatich kôl SP mi strelecky vyšli jedny preteky – súťaž na 7,5 km v Hochfilzene. Tam som bola šiesta. Odvtedy to bolo už iba zlé a zlé.
Čím si to vysvetľujete?
Podľa mňa tieto žalostné výkony na strelnici boli prejavom mojej preťaženej psychiky. Bola som už unavená z toho všeobecného tlaku, ktorý na mňa postupne vyvinulo okolie. Po dvoch medailách na olympiáde vo Vancouveri každý odo mňa čakal iba víťazstvá! Nič iné sa nepočítalo (smiech). Ak sa mi to nepodarilo, už som bola zlá, z formy a podobne. Ale ak mám byť úprimná, ja som tento pokles formy čakala. Čakala som aj slabšie výsledky v pretekoch Svetového pohára. Naozaj…
Ak to nie je tajomstvo, prečo ste tie horšie minuloročné a tohoročné strelecké výsledky vlastne čakali?
Nemôžem predsa každú sezónu podávať iba perfektné výkony. Nie som stroj, som iba človek (smiech). Nie som robot, ktorý v továrni dopredu naprogramujú na úspechy. Musela som si trochu oddýchnuť. Vedela som, že v tej sezóne po olympiáde a tiež na začiatku aktuálnej sezóny výkonnostne pôjdem dolu. Len som netušila, že to bude tak dlho trvať – a že to bude mojich priaznivcov tak bolieť a zarmucovať. Z toho som bola smutná.
Poznáte nejaký zaručený recept, ako ten výkonnostný pokles zastaviť, ako sa vrátiť zasa späť na výslnie svetového biatlonu?
Recept na to ako sa z toho dostať je iba jeden – naďalej trpezlivo a poctivo pracovať na tréningu a už teraz časovať formu na najdôležitejšie preteky tejto sezóny – na majstrovstvá sveta v Ruhpoldingu. Mne teraz pomôže iba systematický a kvalitný tréning bez väčších stresov – a predovšetkým tréning streľby. Biatlon sa predsa rozhoduje na strelnici. Základom úspechu v našom športe je dobrá streľba, ktorú som ja doteraz, žiaľ, nemala. Na strelnici som sa bez trénera – špecialistu trápila. Na prelome rokov 2011/2012 mi strelecký tréner v našom realizačnom tíme veľmi chýbal.
Neboli ste zúfalá z tých žalostných streleckých výsledkov?
Zúfalá, nezúfalá. Ťažká otázka… Minulý rok sme sa rozhodli fungovať v mojom tíme spolu s manželom Danielom ako trénerom behu a s dvojicou servismanov, tak sme bojovali… Ako sme vedeli… Chceli sme ľuďom okolo biatlonu dokázať, že naša voľba na zloženie minitímu bola správna. Príprava v lete prebehla ako mala. Tam nebol žiadny problém. Tak sme v tímovej klíme nechceli nič meniť… Nechceli sme nikoho cudzieho medzi nás… Asi sme v tomto smere urobili systémovú chybu. Asi sme zbytočne boli tvrdohlaví… Neviem, v čom bola príčina poklesu mojej športovej formy.
Nemrzelo vás to, že hoci bežecky ste boli stále vo vynikajúcej forme, strelecky ste sa v závere poolympijského roka neuveriteľne trápili?
Budem úprimná. Mrzelo – a veľmi. Ale čo vám to v športe pomôže… Zúfalstvo vás neposunie ďalej. Iba tvrdá práca. Minulý rok 2011 bol aj dobrý, aj zlý. Ako sa naň kto pozrie (smiech). Dvakrát som vyhrala preteky Svetového pohára, celkom päťkrát som bola na súťaži SP medzi medailistami, dvakrát druhá, raz tretia! V malom glóbuse v stíhacích pretekoch som bola v konečnom poradí piata, vo vytrvalostných zasa desiata. To sú všetko veľmi pekné výsledky. V konečnom hodnotení seriálu SP 2010/2011 som skončila v prvej desiatke. Medzi všetkými ženami, ktoré štartovali na pretekoch SP. Myslím si, že aj to bol dobrý výsledok. Ale ja som už taká, že aj z toho zlého si viem vybrať poučenie. Robím to preto, aby som chyby už neopakovala. Alebo, aby som o nich vedela, že ich robím (smiech).
V dlhodobej reklamnej kampani Teamu Slovakia pod názvom „Bez podpory by to bol iný príbeh“ ste si zahrali obsluhu strelnice v obyčajnej drevenej maringotke pri kolotoči. Vyskúšali ste si niekedy streľbu zo vzduchovky na nejakých mestských oslavách, respektíve na našich typických jarmokoch alebo pri kolotočoch?
Ak si dobre pamätám, raz som z takej vzduchovky strieľala. Ale iba tak zo zábavy, či skôr zo zvedavosti…
Aké to bolo?
Ťažké (smiech). Vôbec som nečakala, že s tou vzduchovkou to bude také ťažké. My na biatlone máme špičkovo prichystané zbrane, ktoré bezchybne fungujú, v tej maringotke to boli zväčša veľmi staré pušky, ktoré navyše mali zlé mieridlá! Zle sa mi z nich strieľalo. A boli aj veľmi ťažké – a také akési neohrabané… Mala som pocit, že v ruke držím kus neotesaného dreva, nie pušku (smiech). My máme pažbu pušky anatomicky urobenú presne na mieru, aby nám pri streľbe pevne ´sedela´ v ramene. Takže to bol obrovský rozdiel (smiech).
Minulý rok ste dokázali na niektorých pretekoch doslova zahviezdiť, na ďalších zasa pohorieť… Ale o tom sme už hovorili… Vráťme sa radšej k výsledkom, na ktoré ste právom pyšná? Na ktoré z vašich rezultátov si najradšej spomínate, ku ktorým pretekom sa v mysli najčastejšie vraciate?
Záver uplynulej sezóny bol pekný. Najmä moja bronzová medaila vo vytrvalostných pretekoch na majstrovstvách sveta v Chanty-Mansijsku bola krásna. Získala som ju tam, kde ma prišli povzbudiť moji rodičia a príbuzní. V Chanty-Mansijsku som prežila krásne chvíle… Ale na Sibíri sa mi súťažilo veľmi ťažko. Tesne pred šampionátom som bola chorá, mala som zápal priedušiek a predsa som išla naplno. Tú bronzovú medailu som získala napriek všetkým nepriaznivým zdravotným okolnostiam… Preto si ju veľmi vážim. Pekné spomienky mám aj na prípravu na prvom snehu na Novom Zélande. Bola to v mojej kariére zaujímavá novinka i pekná skúsenosť. Škoda, že začiatok novej sezóny mi nevyšiel podľa predstáv. Vzhľadom na kvalitnú letnú prípravu som verila, že naďalej budem patriť do Top desať medzi ženami, ale v tomto smere som sa trochu prepočítala. Nie vždy veci vyjdú tak, ako si ich človek naplánuje (smiech).
Zmiešané štafety sú novinkou v programe Svetového pohára v biatlone. Má Slovensko šancu presadiť sa v takejto súťaži, ktorá koncom minulého roka mala v Rakúsku historickú premiéru?
Iniciatívu tohto druhu ja osobne veľmi ústretovo vítam. Som rada, že Medzinárodná biatlonová únia pre vyvolanie väčšieho záujmu divákov o biatlon stále vymýšľa nové disciplíny a súťaže. Preteky zmiešaných štafiet na 2×6 km a na 2×7,5 km sú jedny z nich. Slovensko má šancu na to, aby sa na podobnej súťaži presadilo podľa mňa až na stupne víťazov. Máme na to vhodných pretekárov. Napríklad Janka Gereková sa v seriáli SP zlepšuje od pretekov k pretekom, Pavol Hurajt sa tiež pomaly dostáva do formy, v akej bol vo Vancouveri – a Matej Kazár je tiež prísľubom do budúcnosti. A pokiaľ ide o mňa… Ja budem v takomto súperení o body do Svetového pohára bojovať dovtedy, kým mi budú sily stačiť. Je to veľká šanca pre nových pretekárov a pre nové národné tímy. Navyše, časom štafetu po nás starších môžu prebrať mladší pretekári, ktorí prídu namiesto nás pomáhať Janke Gerekovej a Matejovi Kazárovi. Je to tiež dobrá iniciatíva aj z hľadiska televíznych divákov, lebo všetko dianie sa deje na malom okruhu a priaznivci biatlonu nás vidia veľmi dlho v akcii. Stále sú vtiahnutí do priebehu pretekov. Ak funkcionári IBU túto čerstvo testovanú novinku natrvalo zaradia do programu Svetového pohára, budem iba rada (smiech). Navyše, takéto netradičné preteky štafiet určite budú vhodným priestorom aj pre našich sponzorov a reklamných partnerov, ktorých náš šport nikdy nemá dosť. Je to šanca, ktorú treba využiť.
Čo ste si zo všetkého najviac priali na prahu nového roka 2012?
V prvom rade spokojnosť a zdravie. Nie iba pre seba, ale pre celú našu rodinu a známych. Tiež som si dala cieľ, že s rodinou strávim viac spoločných krásnych chvíľ ako som to dokázala zorganizovať v minulom roku. Vidíte, zasa plánujem – a zasa to môže byť všetko inak (smiech). Ale keďže spolu určite hovoríme kvôli biatlonu, tak si prajem najmä pekné športové a biatlonové úspechy. Verím, že prvé už prídu na majstrovstvách sveta v Ruhpoldingu. V súčasnosti tvrdo pracujeme na tom, aby to vyšlo. Určite to budú pekné preteky, lebo Nemci si na biatlone veľmi dávajú záležať. Biatlon je šport, v ktorom sa oni vidia. Preto to budú majstrovstvá, na ktoré budeme spomínať (smiech). Držme si palce, aby Slováci na tento svetový šampionát spomínali iba v dobrom.
Zhováral sa Štefan Žilka
