Už vyše roka sledujeme kŕčovité dodávky kľúčových komponentov do výroby, dražejúce materiály, a rastúce ceny energií, logistiky a nimi poháňanú infláciu.
Na jednom konci príčin tohto problému stoja tzv. efekty hrdla fľaše, ktoré však presahujú cez dekarbonizáciu a končia v geopolitickom napätí vo východnej Európe týkajúcom sa cien energií a ázijsko-pacifickej oblasti, kde USA súperia s Čínou.
Práve druhý menovaný geopolitický problém zapadá do mozaiky dôvodov, prečo sa prístupy ku globálnym reťazcom menia. Tlačí sa na regionalizáciu výroby a geografické zhusťovanie jednotlivých článkov výroby z dôvodu zamedzovania efektom hrdla fľaše a prevencie pred lokálnymi výpadkami výroby v dôsledku pandémie koronavírusu.
Nadstranícky konsenzus
Je tu ale aj politický rozmer, kedy v Spojených štátoch amerických zavládol nadstranícky konsenzus ohľadom nutnosti presúvania výroby z Číny a juhovýchodnej Ázie späť do USA, alebo do iných stabilnejších oblastí.
Viac o téme: Koronavírus
Analytici zo spoločnosti Euler Hermes odhadujú koniec krízy globálnych hodnotových reťazcov v najbližších mesiacoch. Ich predpoklady sú postavené na troch poznatkoch. Prvým je vyčerpanie nadmerných úspor vytvorených počas lockdownov a tým pádom aj dosiahnutie vrcholu dopytu spotrebiteľov.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Druhým je dosiahnutie predkrízovej úrovne zásob, čo sa premietne do plynulejších dodávok. Kým posledným pilierom by malo byť posilnenie logistiky, tá by mala byť posilnená modernizujúcou sa infraštruktúrou prístavov a zväčšujúcou sa nákladnou flotilou. Pri nej sa ráta so zväčšením o cca šesť percent.
Globálne hodnotové reťazce
Aj napriek možnému koncu súčasnej krízy zapríčinenej externými faktormi, je pravdepodobné, že globálne hodnotové reťazce prejdú podstatnými zmenami a to najmä z geopolitických a preventívnych dôvodov, kvôli možnej budúcej pandémii, či inému disruptívnemu elementu.
Redistribúcia sa veľmi pravdepodobne stane leitmotívom nasledujúcich rokov v globálnej ekonomike a Slovensko, ako aj ostatné krajiny strednej a východnej Európy, môžu na tejto dynamike výrazne získať.
Ako krajiny s bohatou tradíciou v ťažkom priemysle, vzdelanou pracovnou silou, dobrou infraštruktúrou a stabilnou politickou klímou, máme v danom momente možnosť prilákať amerických investorov majúcich záujem vyrábať tovary, na ktoré je potrebná tzv. skilled (trénovaná) pracovná sila.
Ekonomickí migranti vo výrobe
Konkrétne v prípade Slovenska by sa mohlo jednať o riešenie súčasnej ekonomickej pasce, kedy sme sa stali továrňou, kde sa vyžadovala primárne lacná pracovná sila. Avšak s rastúcou životnou úrovňou v krajine pracovné podmienky v továrňach zahraničných investorov prestali lákať miestnych a dnes nie je výnimkou veľký počet ekonomických migrantov zamestnaných vo výrobe.
Avšak súčasná transformácia globálnej deľby práce by mala prinútiť našich politikov a ekonomických diplomatov začať hľadať cestu ako sa dostať k miliardovým investíciám, ktoré sa budú o náš región zaujímať.
Či už to bude prispôsobenie učebných osnov, tvorba špecializovaných programov na vysokých školách alebo výskum v potrebných oblastiach, či prijatie priaznivej legislatívy a vytvorenie spoľahlivej infraštruktúry v kombinácii s tvorbou priestoru prostredníctvom ekonomickej diplomacie, každá zo spomínaných možností je krokom vpred za novými ekonomickými príležitosťami.
Takéto robustné pohyby v globálnej ekonomike otvárajú okno príležitostí len raz za desiatky rokov a je to jedinečná šanca ako zaistiť ekonomický rast a budúcu prosperitu Slovenska na niekoľko generácií dopredu.
Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.