Je skutočne zvláštne a chýba tomu racionalita, keď sa nedokázali politické strany s nízkym počtom preferencií spojiť. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Tomáš Koziak na margo rokovaní o spájaní medzi zástupcami strán Demokrati, Modrí – Európske Slovensko, Most-Híd 2023 a spojenej strany Maďarské fórum – Občianski demokrati Slovenska – Za regióny – Rómska koalícia – Demokratická strana.
Dodal, že veľkú úlohu pri rokovaniach zrejme zohrali egá politických predstaviteľov. „Dostať sa do Národnej rady SR bez spájania bude pre nich nedostižnou métou. Tu racionalita v každom prípade chýba. Vyzerá to, akoby sa do parlamentu skutočne nechceli ani dostať,“ myslí si.
Prejav absolútnej naivity
Podľa Koziaka je taktiež prejavom absolútnej naivity, ak si politické frakcie s nízkymi preferenciami myslia, že to sami v priebehu niekoľkých mesiacov dotiahnu nad hranicu (päť percent) zvoliteľnosti do Národnej rady SR.
„V prípade Mikuláša Dzurindu (Modrí – Európske Slovensko) sa teda veľmi čudujem, pretože je to starý politický harcovník. Toto už ani nie je o zlyhaní politického inštinktu, jednoducho to nemá racionálne vysvetlenie. Je to nepredstaviteľná záležitosť, ak si naozaj myslí, že to sám vytiahne na potrebných päť percent,“ uviedol.
Voda na mlyn Ficovi a Pellegrinimu
Zároveň tvrdí, že nespájanie sa je nezodpovedné aj z pohľadu boja o pravicového voliča. Trieštenie pravicových politických strán s výsledkom, že sa nedostanú do parlamentu je podľa politológa voda na mlyn predovšetkým Robertovi Ficovi (Smer-SD), Petrovi Pellegrinimu (Hlas-SD) či Milanovi Uhríkovi (Republika), teda, voči ktorým sa pravicová časť politických subjektov vymedzuje.
Simon: Nechceme byť súčasťou chaosu, za ktorý môže aj Heger. Názov sa už meniť nebude (video)
„Dostanú sa mimo parlamentu, odčerpajú voličov iným pravicovým politickým stranám, a tým pádom v konečnom súčte po prepočítaní hlasov z toho budú nepochybne ťažiť tie politické strany, ktoré majú najväčší počet voličov. Ak Fico vyhrá nasledujúce voľby a spojí sa s napr. Pellegrinim, bude možné ukazovať prstom práve na nerozumnosť politických lídrov miniatúrnych strán, ktoré sa nedokázali pred voľbami spojiť,“ zdôraznil.
Existujú len dve možnosti
Pre strany s nízkymi preferenciami podľa Koziaka existujú len dve možnosti, ako na svoju stranu získať väčšiu časť voličov. „Buď sa môžu spojiť, alebo sa môžu pričleniť k väčšej politickej strane,“ zdôraznil. Zároveň tvrdí, že ak tri strany dosahujú v prieskumoch dve percentá, neplatí matematika, že po spojení dosiahnu šesť percent.
Na Slovensku vzniká nová paneurópska strana, chce zmeniť starý model politiky (foto)
„V tomto prípade to možno bude päť alebo štyri percentá, pretože niektorým voličom toto spojenectvo stačiť nebude. V každom prípade je to však viac ako dve percentá. Najracionálnejšie z môjho pohľadu by bolo pričleniť sa k väčšej politickej strane, teda k tej, ktorá má aspoň akú takú reálnu šancu podľa trendov preferencií dosiahnuť parlament,“ uviedol.
Politickí lídra trpia komplexom
Taktiež si myslí, že to však nezávisí len od subjektov s nízkym počtom preferencií, ale aj od lídrov prieskumov, ktorí by mali vytvoriť dostatočný priestor pre vzatie menších politických strán na svoju kandidátku.
„Problém je aj v boji o miesta na kandidátke, pretože každý chce byť poslancom. V menších politických stranách, ktoré sa pohybujú na hranici piatich, šiestich percent, tam veľa poslancov priestor nedostane. Aj toto je o nezodpovednom egoizme, zahľadení sa do seba. V našom politickom priestore je veľmi typické, že politickí lídri trpia komplexom vlastnej geniality, vlastnej neomylnosti, vlastných dokonalých schopností,“ upozornil.
Nevymeniteľní lídri ako Sulík
Problém egoizmu však politológ nevidí len v spôsobe zostavovania kandidátok, tvrdí, že politickí lídri sú prakticky nevymeniteľní, ako je to napr. v prípade Richarda Sulíka (SaS).
„Vieme, že doviedol stranu na hranicu zvoliteľnosti v tom negatívnom slova zmysle, potáca sa zhruba na piatich percentách. Kto za to môže, keď nie líder politickej strany? V normálnej situácii líder funkciu skladá a hľadá sa náhradník, ale v SaS nie je vyzývateľa vidieť,“ povedal.
Hlas-SD má 13,9 percenta, SaS a OĽaNO sú tesne pri sebe a Demokrati mimo parlamentu
Politológ taktiež vidí problém v tom, že lídri strán si nevychovávajú ďalších nástupcov, ktorí by boli schopní v krízových momentoch priniesť politickej strane čerstvý vietor do plachiet.
Snahy o spájanie stroskotali
Snaha o spájanie sa s menšími stredopravými politickými stranami narazila podľa strany Demokrati na sebectvo. Ako ďalej na tlačovej besede uviedla podpredsedníčka strany Andrea Letanovská, ponuka Demokratov bola férová, pretože potenciálnym partnerom ponúkli lídra kandidátky, ktorý by bol vybraný po dohode všetkých strán a taktiež ho mohla každá z nich navrhnúť. Ponuka ďalej zahŕňala aj prerozdelenie pozícií na kandidátnej listine poľa preferencií, preferenčne najsilnejšia strana mala mať prvú časť v každej desiatke. Preferenčne najsilnejšia strana by taktiež poskytla platformu, doplnenie názvu strany – poradie by sa určovalo podľa preferencií, a mala by aj zodpovednosť za kampaň a stratégiu. Letanovská ďalej uviedla, že strany by na kampaň prispievali podľa priemeru preferencií.
Demokrati dali Dzurindovi férovú ponuku. Nech zavolajú aj o polnoci, hovorí Naď (video)
Demokratické strany spoločný postup vo voľbách však odmietli a chcú ísť do volieb samostatne. Ako povedal predseda Demokratov Eduard Heger, na stretnutí so zástupcami strán Modrí – Európske Slovensko, Most-Híd 2023 a spojenej strany Maďarské fórum – Občianski demokrati Slovenska – Za regióny – Rómska koalícia – Demokratická strana predstavili férovú ponuku.
„Nesmierne nás mrzí, že ostatné strany sa rozhodli ponuku odmietnuť a nateraz ísť vlastnou cestou. Spolupráca sa vynútiť nedá,“ skonštatoval Heger.
