Novelizáciu trestných kódexov z roku 2024, ktorou sa zvýšila hranica trestnosti z 266 na 700 eur a aj opakovaná krádež do tejto hranice sa považuje za priestupok, nie za trestný čin, považuje advokát Michal Hargaš za krok vpred, napriek viacerým medzerám a problematickým častiam, ktoré bude treba do budúcnosti upraviť.
„Vedecké výskumy preukázali, že extrémne tvrdé tresty nemajú efekt,“ dodáva a nesúhlasí s názorom, že sa treba vrátiť do stavu pred novelizáciou.
Hargaš pripomína, že tresty boli v určitých oblastiach naozaj prísne, čo sa prejavilo hlavne pri tejto drobnej majetkovej kriminalite. Pokiaľ sa páchateľ dopustil tohto deliktu opakovane, súdy nemali inú možnosť, ako uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. „Z hľadiska účelu trestu ako ochrany spoločnosti a prevýchovy páchateľa to, žiaľ, nedávalo zmysel.“
Konzervatívna kaviareň: Za štyri roky sa Rusi posunuli 40 km - to určite nie je úspešné vojenské ťaženie
Ako príklad uvádza mladú ženu, matku dieťaťa, ktorej bol uložený ročný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka za drobnú krádež, kedy v obchode ukradla prvý krát rožok, druhý krát žemľu a tretí krát to bola marmeládová šiška. A sudcovia nemali ani inú možnosť, ako jej uložiť nepodmienečný trest.
„Tam je potom ten účel trestu a návrat do spoločnosti bol veľmi otázny,“ dodáva advokát. Pripomína tiež, že trovy výkonu trestu odňatia slobody, ktoré sú minimálne 1700 eur mesačne na jedného odsúdeného, sú pre štát veľmi ekonomicky zaťažujúce.
Slovensko by si malo brať príklad z mnohých štátov Európy, kde sa uprednostňuje depenalizácia drobných majetkových deliktov a cielene sa využívajú peňažné tresty.
Daniel Lukáč konštatuje, že novelizácia z roku 2024 išla správnym smerom, smerom k „modernej európskej civilizácii“, preč od drakonického „orientálneho trestného práva“. Avšak zrušenie trestných činov pri drobných krádežiach nie je správne, pretože to môže povzbudiť páchateľov a štát by nemal pristupovať pasívne, či situáciu bagatelizovať.
Ideálnym riešením je podľa diskutujúcich kombinácia flexibility, ktorá umožní sudcom rozhodnúť o treste podľa závažnosti konkrétneho prípadu, a alternatívnych trestov. Hoci slovenský zákon alternatívne tresty (peňažné tresty, verejnoprospešné práce, domáce väzenie) pozná, ich aplikácia bola doteraz veľmi malá.
Michal Hargaš pripomína, že cieľom budúcej zákonnej úpravy by malo nahradenie škody, ktorá bola poškodenému krádežou spôsobená.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- ako sa prejavuje prísnosť trestov na náraste či poklese kriminality,
- aký je rozdiel medzi zásadou „trikrát a dosť“ a postihovaním opakovaných drobných krádeží,
- prečo je takmer nemožné vymôcť náklady, ktoré má štát s výkonom trestu odňatia slobody,
- prečo obchodné reťazce žiadajú návrat trestného činu pre drobné krádeže,
- v akých prípadoch nehrá 700 eurová hranica škody vôbec žiadnu úlohu.
