Diskusia v Konzervatívnej kaviarni na portáli SITA sa zameriava na nekonzistentnosť postoja európskych elít k izraelsko-palestínskemu konfliktu najmä v súvislosti s teroristickou hrozbou a rastúcim antisemitizmom. Rozhovor sa tiež dotýka širších otázok úlohe USA pri riešení konfliktov v porovnaní s roztrieštenou vyjednávacou silou EÚ.
Stanislav Janota nastolil základnú otázku relácie – prečo západoeurópske politické a intelektuálne elity v časti debaty o konflikte v Gaze „ustupujú“ a niekedy dokonca „preberajú naratívy“ teroristického hnutia Hamas.
Rozdielne postoje v Európe
Miroslav Wlachovský v reakcii uviedol, že rozdielne postoje v Európe sú realitou už od samotného začiatku konfliktu. Ako spomína, bezprostredne po útokoch zo 7. októbra sa zišla online Rada pre zahraničné vzťahy EÚ – a reakcie niektorých štátov ho prekvapili. „Niektorí predstavitelia členských štátov hovorili spôsobom, ako keby väčší problém videli v Izraeli než v tom, že Izrael bol napadnutý teroristickou organizáciou. Viac sa báli reakcie Izraela, než by odsúdili samotný akt,“ vysvetlil.
Konzervatívna kaviareň: Za štyri roky sa Rusi posunuli 40 km - to určite nie je úspešné vojenské ťaženie
Wlachovský zároveň pripomenul dve príčiny takýchto postojov, jednak historickú spoluúčasť západných štátov na financovaní infraštruktúry v pásme Gazy, pocit Európy, že „má maslo na hlave“, pretože tunely, ktoré Hamas kopal, boli budované čiastočne aj „za naše peniaze“ a jednak rastúci tlak domácich voličských skupín ovplyvnených migráciou. Ukážkovým príkladom je podľa neho situácia v Spojenom kráľovstve: „Niektorí lídri už majú voličstvo výrazne ovplyvnené migráciou. To ich tlačí k miernejším vyjadreniam voči Hamasu.“
Daniel Lukáč rozvinul tému hodnotového konfliktu medzi demokratickým Izraelom a režimami podporujúcimi teroristické hnutia. Wlachovský upozornil, že reakcie jednotlivých krajín EÚ sú nerovnaké a situácia je zložitejšia, než jednoduchý obraz „Západ verzus arabský svet“. Dodal tiež, že útok Hamasu prišiel v momente, keď sa Izrael približoval k významným dohodám v rámci tzv. Abrahámových dohôd, vrátane potenciálnej normalizácie vzťahov so Saudskou Arábiou. „Nechcem vyvolávať konšpiračné teórie, ale ten moment útoku prišiel práve vtedy, keď sa k tomu schyľovalo,“ poznamenal.
Rozhodnutie Francúzska a Británie
Daniel Lukáč nastolil otázku, prečo sa európski aktívne nechopili vyjednávania a namiesto toho čakali na aktivitu USA. Miroslav Wlachovský vysvetlil, že vplyv USA a EÚ na Blízkom východe je neporovnateľný. „Inak sa vám vyjednáva, keď za chrbtom počujete zvuky F-16 a amerických lietadlových lodí, a keď máte za chrbtom iba nejaké obchodné dohody,“ zdôraznil. Spojené štáty majú vďaka svojej veľkosti, jednote a vojenskému potenciálu inú vyjednávaciu pozíciu ako Európska únia.
Lukáč považuje rozhodnutie Francúzska a Británie uznať Palestínu krátko pred oznámením prímeria za „blamáž“. Podľa Wlachovského však nejde len o samotný akt uznania, ale o načasovanie: „Mňa by netrápilo, že to uznali – skôr to, kedy a či to k niečomu prispelo. A podľa mňa neprispelo.“ Dodal, že kľúčovým faktorom týchto rozhodnutí boli domáce tlaky a vnútropolitické motivácie oboch krajín.
Lukáč kritizoval nekonzistentnosť a pokrytectvo západných lídrov, ktorí po počiatočnej silnej podpore Izraela postupne „drobili jednotu“, až sa výrazná časť západných štátov postavila proti izraelskej vojenskej operácii. Varoval aj pred prenikaním prohamasovských naratívov do médií, akademického prostredia či bezpečnostných štruktúr spojeným so stúpaním antisemitských nálad v západných spoločnostiach.
„Ľavica a pravica v jednom šíku tu majú atmosféru, ktorá je antikapitalistická, ale končí ako antisemitická,“ upozornil Janota. Wlachovský doplnil, že antisemitizmus nie je výlučne problémom západnej Európy: „Nemyslím si, že v strednej Európe nemáme antisemitizmus. On reálne existuje aj v našich krajinách.“ Veľmi významnú úlohu podľa neho zohrávajú sociálne siete, ktoré „bez kontroly poskytujú priestor extrémistickému obsahu“.
V Konzervatívnej kaviarni sa diskutovalo aj o tom:
- prečo niektorí európski lídri ustupujú tlaku propalestínskych skupín
- do akej miery podporujú bohaté arabské krajiny Palestíncov
- ako vlny palestínskych utečencov prispeli k občianskej vojne v Libanone
- prečo bol Donald Trump úspešný v dosahovaní Abrahámových dohôd
- či je antiamerikanizmus medzi európskymi elitami nový fenomém
- prečo je maďarské a slovenské „šaškovanie“ s ruskou ropou bezvýznamné
- prečo by mali Slováci prestať vnímať Európsku únia iba ako „kasičku“
- či je Slovensko trójskym koňom Ruska v Európe
