Zima sa skracuje, sneh je vrtkavý a organizátori čoraz častejšie zapínajú zasnežovacie delá. Výsledok? Hry, ktoré sú technologicky dokonalejšie než kedykoľvek predtým, no pre športovcov paradoxne náročnejšie, drahšie a rizikovejšie.
Dolomity 2026: Dosť snehu, a predsa nie
V dejisku hier Milano-Cortina 2026 sa odohráva zaujímavý paradox. Cortina d’Ampezzo, ležiaca v nadmorskej výške 1 816 metrov, patrí medzi ikonické zimné strediská. Prírodného snehu má zvyčajne dosť. Napriek tomu organizátori uviedli, že až 85 % snehu na tratiach je umelého. Dôvod je prozaický: zabezpečiť konzistentný, „spravodlivý“ povrch počas celého programu.
Zasnežovacie stroje v priebehu niekoľkých týždňov vyprodukujú približne 50 000 kubických metrov snehu. Ide o čísla, ktoré ešte pred desaťročiami zneli absurdne. Dnes sú normou.
Tvrdší povrch, tvrdšie pády
Umelý sneh nie je len „náhradou“ prírodného. Má odlišnú štruktúru – je hustejší, tvrdší a ľadovejší. Podľa výskumov Loughborough University športovci síce nepadajú častejšie, no keď už k pádu dôjde, následky bývajú vážnejšie. Dopad na tvrdý technický sneh prirovnávajú odborníci k rozdielu medzi pádom na chodník a na trávu.
Madeleine Orr, výskumníčka zameraná na športovú ekológiu, upozorňuje na trend v dátach o úrazoch: vyššie riziko zranení kolien, chrbta či otrasov mozgu. V rýchlostiach, aké dosahujú napríklad moguloví lyžiari – aj cez 100 km/h – rozhodujú milimetre a kvalita povrchu.
Bývalá freestyle lyžiarka Laura Donaldsonová opisuje extrémne situácie zo slabých sezón: „Superpipe zo zasnežovacích strojov môže mať steny z takmer vertikálneho ľadu.“ To je prostredie, kde chyby bolia viac než inde.
Január bol piaty najteplejší v histórii meraní, hoci Európu a USA zasiahli mrazy
Nie všetci bijú na poplach
Skúsení športovci však často reagujú pragmaticky. Menna Fitzpatricková, najúspešnejšia britská paralympionička v alpskom lyžovaní, považuje umelý sneh za súčasť moderného športu. Vyrastala na britských svahoch, kde je technický sneh bežný. „Ako športovci sme zvyknutí prispôsobiť sa,“ hovorí.
Aj Medzinárodný olympijský výbor zdôrazňuje, že bezpečnosť je pri príprave tratí prvoradá. Povrchy sa testujú, upravujú, monitorujú. Napriek tomu zostáva otázka: ak sa prírodné podmienky zhoršujú, dokáže technológia úplne eliminovať nové riziká?
Ekologická cena dokonalej zimy
Výroba snehu niečo stojí. A nielen finančne. Na zimných hrách sa spotrebujú desaťtisíce kubických metrov vody – ekvivalent viacerých olympijských bazénov. Energetická náročnosť zasnežovania môže byť vysoká, hoci organizátori čoraz častejšie sľubujú využívanie obnoviteľných zdrojov.
Štúdie navyše naznačujú, že technický sneh môže ovplyvniť rast rastlín či kvalitu pôdy. MOV síce deklaruje, že do snehu sa nepridávajú chemikálie, no zásah do horského prostredia je nepopierateľný.
Tréning: Naháňanie snehu naprieč kontinentmi
Meniaca sa klíma nekomplikuje len samotné súťaže, ale aj prípravu. Philippe Marquis, bývalý kanadský olympionik a dnes tréner, hovorí o „naháňaní snehu“. Tímy strácajú tréningové mesiace, presúvajú sa tisíce kilometrov, aby našli stabilné podmienky.
Kanadský tím napríklad nedávno prišiel o časť letnej prípravy vo Whistleri pre ústup ľadovcov a slabšiu snehovú pokrývku. Riešenie? Južná Amerika. Viac cestovania, vyššie náklady, väčší tlak na športovcov aj rozpočty federácií.
A s tým súvisí ďalší problém – dostupnosť športu. Ak tréning aj súťaže zdražejú, zužuje sa okruh tých, ktorí si ich môžu dovoliť.
Menej miest, kde sa dá usporiadať „zimná“ olympiáda
Vedci varujú, že klimatická vhodnosť tradičných dejísk klesá. Z 21 lokalít, ktoré hostili zimné hry od roku 1924, by mohlo byť do polovice storočia spoľahlivých len približne desať.
Výskumníci z University of Waterloo analyzovali desiatky potenciálnych lokalít. Výsledok? Ak bude vývoj emisií pokračovať súčasným tempom, počet miest schopných garantovať stabilné zimné podmienky sa výrazne zmenší – ešte viac pri paralympijských hrách.
Navrhované riešenia znejú logicky: posun termínu, spoločné konanie olympiády a paralympiády, alebo rotačný model niekoľkých overených stredísk. MOV tieto možnosti zvažuje.
Zmiznuté alpské ľadovce odhaľujú nové ekosystémy. Je to ako prechádzka časom, hovoria vedci
Bez zasnežovania by zostali len jednotky stredísk
Daniel Scott, jeden z autorov klimatických analýz, tvrdí otvorene: bez umelého snehu by zimné hry mohli hostiť len štyri strediská na svete. Zasnežovanie sa tak stáva nevyhnutnosťou, nie luxusom.
Technológia teda zachraňuje existenciu zimných športov na globálnej scéne. No zároveň mení ich charakter. Povrchy sú rýchlejšie, tvrdšie, náročnejšie na techniku aj fyzickú pripravenosť.
Zimné hry v ére klimatickej reality
Zimná olympiáda dnes stojí na križovatke. Na jednej strane inžinierske zázraky, precízne upravené trate a energeticky efektívnejšie systémy. Na druhej strane teplejšie zimy, vyššia premenlivosť počasia a rastúce obavy zo zranení aj nákladov.
Pre športovcov to znamená jediné: viac neistoty. Musia sa prispôsobiť rýchlo sa meniacim podmienkam, trénovať v kratších oknách, cestovať ďalej a počítať s tvrdšími dopadmi – doslova aj obrazne.
Romantika zimy z olympijských pohľadníc nemizne. Ale čoraz častejšie ju dopĺňa hukot zasnežovacích diel. A otázka, ktorá visí vo vzduchu: ako bude vyzerať zimná olympiáda o dvadsať či tridsať rokov?
Jedna vec je však už dnes istá. Súťažiť na zimných olympijských hrách nie je len boj o medaily. Je to aj zápas s klimatickou realitou, technológiou a meniacou sa podobou samotnej zimy.
