Podľa európskej klimatologickej agentúry Copernicus dosiahla priemerná teplota morskej hladiny v júni 20,98 stupňa Celzia, čím prekonala rekordy z rokov 2023 a 2024.
„Existuje 63‑percentná pravdepodobnosť veľmi silného El Niña, ktorý by patril medzi najväčšie zaznamenané epizódy od roku 1950,“ varovala americká klimatologická služba NOAA.
Ako vysvetľuje klimatológ RNDr. Pavol Nejedlík, CSc. zo Slovenskej akadémie vied, dobou ľadovou rozumieme obdobie širšieho zaľadnenia zemského povrchu.
Zimné olympijské hry mali vždy príchuť romantiky. Trblietavý sneh, ostrý horský vzduch, ticho prerušované len škrípaním lyží. Lenže realita posledných rokov mení scenár.
Francúzska ministerka pre ekologickú transformáciu Monique Barbutová v príhovore ku klimatickým vedcom vyzdvihla ich „mimoriadne cennú“ prácu. Varovala pred nárastom dezinformácií o klíme na sociálnych sieťach, v médiách aj politických inštitúciách.
Vedcov po celom svete prekvapilo, že topenie arktického morského ľadu sa za posledné dve desaťročia citeľne spomalilo. Odborníci však varujú, že ide len o dočasný jav.
Severská vlna horúčav priniesla do Nórska, Švédska a Fínska rekordné teploty, tropické noci a tragické následky pre ľudí aj prírodu. Vedci varujú, že ide o jasný dôkaz, že pred klimatickou krízou nie je v bezpečí žiadna krajina.
Ak sa globálna teplota zvýši o 4 °C, priemerný človek na Zemi bude až o 40 % chudobnejší. Upozorňuje na to nový výskum austrálskych vedcov, ktorí varujú, že predchádzajúce ekonomické modely výrazne podcenili skutočný vplyv klimatickej zmeny. Odhadovaný dopad je takmer štvornásobne vyšší, než sa pôvodne predpokladalo.