Na Slovensku klesá počet tých, ktorí vnímajú Slovensko ako súčasť ruskej informačnej vojny. Zároveň pribúda tých, ktorí na informačnú vojnu nemajú jasný názor.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos, ktorá sa pýtala 1 004 respondentov na Slovensku a 100 v Česku starších ako 18 rokov v dňoch 31. mája až 5. júna.
Česi sú na tom trochu lepšie
Prvá vlna prieskumu bola realizovaná v dňoch 31. marca až 6. apríla a druhá v dňoch 30. apríla až 5. mája. Informoval o tom Jakub Hankovský z agentúry Ipsos.
Zhruba 31 percent ľudí na Slovensku a 46 percent v Česku si myslí, že sme súčasťou informačnej vojny, ktorú vedie Ruská federácia. Na Slovensku ide o 8 percent menej ako pred mesiacom, v Česku podiel klesol o 5 percent.
Blaha obvinil Hegerovu vládu, že mu vybavila zrušenie profilu na Facebooku. Ide o snahu sa ma zbaviť, vyhlásil
Kým pred mesiacom nemalo jasný názor 13 percent opýtaných na Slovensku a 18 percent v Česku, dnes je to 26 percent u nás a 27 percent u našich susedov.
Skupina, ktorá je presvedčená, že informačná vojna je zámienkou západných vlád, vrátane tej svojej, na obmedzovanie slobody prejavu a nepohodlných médií, je relatívne konzistentná.
Kto šíri dezinformácie
„Na Slovensku predstavuje aktuálne 28 percent opýtaných a v Česku 19 percent. Informačnú vojnu častejšie vnímajú mladší respondenti, respondenti s vysokoškolským vzdelaním, vyšším príjmom a z väčších miest. Vníma ju tiež 85 percent voličov strany Progresívne Slovensko, 68 percent voličov strany Sloboda a Solidarita a 52 percent voličov hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Opačný názor prevláda medzi voličmi strán Republika (70 percent ), Smer – sociálna demokracia (59 percent ) a Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (47 percent),“ uvádza Hankovský.
Takmer 40 percent respondentov si myslí, že k dezinformáciám prispievajú sociálne siete. Ich algoritmy vnímajú najmä vzdelanejší respondenti.
Polícia bojuje proti dezinformáciám o vojne na Ukrajine, zverejnila stovky falošných správ
Až 54 percent respondentov vo veku nad 70 rokov vníma najväčší vplyv spravodajstva mainstreamových médií. V tomto sa zhodnú s voličmi Slovenskej národnej strany, pričom 73 percent z nich vidí príčinu šírenia dezinformácií v spravodajstve.
Nasledujú voliči strany Republika (57 percent) a Smer-SD (50 percent). Najväčšími kritikmi vládnej politiky voči fake news a dezinformáciám sú voliči strán Smer-SD a Progresívne Slovensko (51 percent).
Blokovanie vítajú mladí a vzdelaní
So zablokovaní dezinformačných webových stránok zo strany Národného bezpečnostného úradu súhlasilo 39 percent opýtaných.
S blokovaním obsahu súhlasia najmä mladí ľudia vo veku 18 až 39 rokov, vysokoškolsky vzdelaní (43 percent) a respondenti z Bratislavy (47 percent).
Tiež s ním súhlasia voliči Progresívneho Slovenska (77 percent), Za ľudí (66 percent), strany Sloboda a Solidarita (65 percent), Kresťanskodemokratického hnutie (64 percent), a hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (54 percent). Opačný názor majú respondenti nad 60 rokov veku a voliči Republiky (61 percent) a Smeru-SD (55 percent).