BRATISLAVA 2. februára (WEBNOVINY) – Vládni poslanci sa v parlamente správajú tak, akoby pre nich neplatil zákon, povedal dnes predseda Smeru-SD Robert Fico.
Dokumentoval to rozhodnutím predsedu parlamentu Richarda Sulíka neumožniť voľbu generálneho prokurátora, kým nebude schválená verejná voľba, aj utorkovým rozhodnutím mediálneho výboru umožniť uchádzať sa o členstvo v rade Rozhlase a televízie Slovenska aj tým kandidátom, ktorí nespĺňajú zákonné podmienky.
Fico zdôraznil, že od Sulíka nežiadajú nič iné, len aby vykonal, čo mu ukladá zákon. Dnešné zmarenie mimoriadnej schôdze preto považuje za hanebné. „Neschopnosť tohto zlepenca využiť 79 poslancov a presvedčiť ich, aby sa demokraticky správali v tajnej voľbe však nie je ústavný dôvod,“ podčiarkol a zacitoval výrok jedného z čelných predstaviteľov koalície, ktorý mal zaznieť na poslaneckom grémiu: „Táto vládna koalícia má väčšinu len vtedy, ak je verejná voľba.“
Smer-SD bude podľa Fica naďalej pripravovať kroky na obhajobu nezávislej prokuratúry a súdnictva, vrátane možných podaní na ústavný súd. Podľa predsedu klubu Smer-SD Pavla Pašku ich poslanci sú veľmi dobre pripravení, sú vo svojom okolí prirodzenými autoritami, inklinujú k vecnej argumentáciu, lenže ich hendikepom je, že na slušnosť treba dvoch partnerov. Koaličných poslancov obvinil z arogantného správania. Preto, ak sa dialóg nevráti k štandardnej forme, Paška je pripravený aj na expresívnejšie formy komunikácie. „Pokiaľ sa situácia nevráti k normálnemu štandardu parlamentných demokracií 21. storočia, tak vám za seba vyhlasujem, (…) že nájdem spôsob, ako upútať vašu pozornosť,“ zastrájal sa pred novinármi Paška.
ŽITŇANSKÁ: Nechce povedať, či Trnka bude môcť opäť kandidovať
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská dnes odmietla odpovedať na otázku, či bude môcť Dobroslav Trnka opätovne kandidovať na post generálneho prokurátora. Koalícia pripravuje kompetenčné zmeny generálneho prokurátora a k voľbe Trnkovho nástupcu chce pristúpiť až po ich schválení v parlamente. Jednou zo zmien má byť, že generálnym prokurátorom nemôže byť niekto dve volebné obdobia. Premiérka Iveta Radičová v utorok uviedla, že Trnku sa takéto opatrenie týkať nebude, pretože zákon nebude retroaktívny.
Žitňanská predpokladá, že na budúci týždeň pôjde návrh zákona z ministerstva spravodlivosti na riadne pripomienkové konanie, aby mohol byť po schválení vládou predložený na marcovú schôdzu parlamentu. „Počkajme si na finálny materiál, ktorý pôjde do pripomienkového konania. Dnes je všetko špekulácia, pretože máme pracovné rokovania,“ uviedla Žitňanská pred novinármi v súvislosti s možnou opätovnou kandidatúrou Trnku.
KOALÍCIA: Schôdza nemala opodstatnenie
Mimoriadna schôdza k voľbe generálneho prokurátora zvolaná na podnet opozičného Smeru-SD nemala žiadne opodstatnenie. Myslia si to koaliční poslanci, vďaka ktorým sa nepodarilo schváliť jej program. „Opozícia má právo žiadať o zvolanie mimoriadnej schôdze, aj keď veľmi dobre vie, že chcú presadiť niečo, čo nemá oporu v zákone,“ zhodnotil predseda Národnej rady SR Richard Sulík. Ako zdôraznil, koalícia má zase právo odmietnuť podieľať sa na hrách, kde nejde o vyriešenie situácie, ale len o divadlo pre médiá.
Podľa očakávaní to s mimoriadnou schôdzou dopadlo aj podľa Ivana Štefanca z SDKÚ-DS. Pripomenul, že v koalícii je jasná dohoda na verejnej voľbe generálneho prokurátora. Poslanci Smeru-SD chceli na mimoriadnom rokovaní presadiť, aby Sulík umožnil ďalšiu tajnú voľbu. Prostredníctvom uznesenia chceli dosiahnuť, aby parlament Sulíka požiadal o určenie termínu na podávanie návrhov na vymenovanie generálneho prokurátora tak, aby sa voľba mohla uskutočniť ešte počas aktuálnej parlamentnej schôdze.
Transparenty s citátmi koaličných predstaviteľov k tajnej voľbe, ktoré zákonodarcovia Smeru-SD po neschválení programu mimoriadnej schôdze vytiahli, vnímajú koaličníci skôr úsmevne a pripúšťajú, že aj takáto forma protestu patrí k parlamentnému životu. „Tajná voľba by mala byť seriózna, dôstojná a hlavne nespochybniteľná,“ povedala podľa transparentu predsedníčka vlády Iveta Radičová. Podľa druhého citátu povedal Radoslav Procházka z KDH, že „podporí verejnú voľbu za predpokladu, že sa na to nájde širšia ako koaličná zhoda.“ Predsedovi OKS Petrovi Osuskému zasa patril výrok „tajnú voľbu považujeme za výdobytok nežnej revolúcie.“ Štefanec to zhodnotil ako netradičné. Podľa podpredsedu parlamentu Pavla Hrušovského je to „prejav politickej kultúry, ktorá nekorešponduje s tým, akú by som si želal, aby sa v parlamente uskutočňovala,“ no ako podotkol, nevidí na tom nič veľmi zlé. Aj Gábor Gál z Mosta-Híd je presvedčený, že poslanci takto môžu pokojne svoj názor prejaviť.
Podľa najsilnejšej opozičnej strany si Sulík rozhodnutím nevyhlásiť voľbu, kým nebude schválená verejná voľba, neplní povinnosti. Pozornosť upriamili na skutočnosť, že práve dnes vyprší mandát doterajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.
Nástupcu Trnku sa parlament pokúsil zvoliť už štyrikrát v tajných voľbách, ale bez úspechu. Napriek tomu sa poslanci Smeru-SD nazdávajú, že neschopnosť NR SR zvoliť generálneho prokurátora neumožňuje Sulíkovi zostať v pasívnej polohe a čakať na zmenu rokovacieho poriadku, ktorá umožní verejnú voľbu generálneho prokurátora. Sulík by mal preto podľa nich voľbu neustále opakovať.
Koalícia sa dohodla, že ďalšia voľba generálneho prokurátora sa uskutoční až po tom, čo poslanci schvália novelu rokovacieho poriadku, ktorá umožní verejnú voľbu generálneho prokurátora. Príčinou bolo, že niektorí z koaličných poslancov hlasovali v tajnej voľbe za kandidáta Smeru-SD Trnku a neumožnili tak zvoliť kandidáta koalície Jozefa Čentéša. Opozícia považuje verejnú voľbu za nedemokratickú a avizuje preto aj možné podanie na Ústavný súd SR.
Poslanci dnes budú podľa programu pokračovať v rokovaní o novele zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorý prezident Ivan Gašparovič parlamentu vrátil na opätovné prerokovanie. Dnes by mali prediskutovať aj skrátenie legislatívneho procesu pri novele zákona o obchode s emisnými kvótami, zrušenie Protidrogového fondu či novelu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.