ŠTRASBURG 4. júla (WEBNOVINY) – Európsky parlament v stredu definitívne zamietol sporný medzinárodný dohovor známy ako Obchodná dohoda proti falšovaniu (ACTA). Kontroverzný dokument, proti ktorému sa postavila verejnosť, tak už je minulosťou.
Rozhodli o tom hlasy 478 europoslancov, za schválenie dohody bolo iba 39 členov EP. Hlasovania sa zdržalo 146 poslancov.
„Som veľmi rád, že parlament nasledoval moje odporúčanie a dohodu ACTA zamietol,“ uviedol po hlasovaní spravodajca návrhu poslanec David Martin.
Dohodu označil za príliš vágnu a otvorenú viacerým interpretáciám, čo by mohlo ohroziť slobodu občanov. Zároveň však zdôraznil potrebu hľadania alternatívnych ciest ochrany práv duševného vlastníctva v EÚ.
Hlavný zástanca dohody ACTA z EPP poslanec Christofer Fjellner v utorňajšej rozprave žiadal, aby parlament odložil konečné hlasovanie, kým Európsky súdny dvor nerozhodne o jej súlade so zmluvami EÚ. Potom, ako väčšina poslancov jeho žiadosť odmietla, sa značná časť zákonodarcov hlasovania zdržala.
Zamietnutie môže mať vraj zničujúce dopady na duševné vlastníctvo
Výsledok hlasovania v EP v stredu kritizovali viaceré organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou prác duševného vlastníctva. V spoločnom vyhlásení uviedli, že zamietnutie dohody ACTA bude mať „zničujúce dopady na európske duševné vlastníctvo, pracovné miesta a ekonomiku„.
Medzinárodná federácia fonografického priemyslu (IFPI) vyzvala EP, aby si efektívne vynucovanie práv duševného vlastníctva osvojil ako najvyššiu prioritu v obchodnej politiky EÚ. Ku kritike sa pripojili aj organizácie ako Federácia európskych vydavateľov (FEP), Business Software Alliance (BSA) alebo Medzinárodná federácia ochranných známok (INTA).
Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA) si podobne ako americká zmluva SOPA kladie za cieľ bojovať proti šíreniu nelegálnych kópií a falzifikátov, či už ide o záznamy hudobných, alebo filmových diel, falšované lieky, napodobeniny značkových odevov a podobne.
Dohoda ACTA vyvolala širokú diskusiu
Ratifikačný proces dohody ACTA vyvolal v Európe širokú diskusiu o slobode internetu a dôležitosti chrániť duševné vlastníctvo. Viaceré štáty vrátane Slovenska odmietlo dohodu podpísať alebo ratifikovať. Európska komisia (EK) v marci požiadala Súdny dvor Európskej únie (ECJ), aby preveril medzinárodnú Obchodnú dohodu o boji proti falšovaniu (ACTA).
Najvyšší súdny tribunál únie má posúdiť zlučiteľnosť ACTA so základnými ľudskými právami a slobodami, najmä s právom na súkromie, slobodou prejavu, právom na prístup k informáciám, právom na ochranu osobných údajov a právom vlastniť majetok v prípade duševného vlastníctva.
Zmluvu podpísali koncom januára zástupcovia 22 krajín EÚ. Pridali sa tak k USA, Kanade, Mexiku, Austrálii, Novému Zélandu, Japonsku, Južnej Kórei, Singapuru a Maroku.
K dohode v rámci EÚ nepristúpilo Nemecko, Holandsko, Estónsko, Cyprus ani Slovensko, v Poľsku, Bulharsku a Česku ratifikáciu pozastavili. Tá zatiaľ nebola ukončená v žiadnej krajine sveta.
