Európsky parlament a Rada Európskej únie (EÚ) dosiahli predbežnú politickú dohodu o pláne na posilnenie výroby čipov. Akt EÚ o čipoch spája verejné a súkromné prostriedky a umožňuje štátnu pomoc na naštartovanie masívnych investícií do zariadení na výrobu polovodičov. Na tento účel by mal zmobilizovať 43 miliárd eur.
Prepojí výskum aj dizajn
„Akt o čipoch stavia Európu do prvej línie špičkových technológií, ktoré sú nevyhnutné pre náš zelené a digitálne prechody,“ vyjadrila sa v tejto súvislosti švédska ministerka priemyslu Ebba Busch, ktorej krajina má momentálne predsedníctvo v Rade EÚ.
Akt EÚ o čipoch prepojí výskum, dizajn a testovanie a bude koordinovať únijné a vnútroštátne investície. Jeho cieľom je pomôcť rozvoju polovodičového priemyslu, aby sa globálny trhový podiel bloku vo výrobe čipov mohol do roku 2030 zdvojnásobiť na 20 %.
Väčšina celosvetovej výroby
Únia sa snaží znížiť závislosť od Ázie, ktorá predstavuje väčšinu celosvetovej výroby polovodičov. Ako však ukázala pandémia COVID-19, keď narušenie dodávateľského reťazca viedlo k rozšírenému nedostatku áut, smartfónov a zdravotníckych zariadení, táto závislosť predstavuje zraniteľnosť.
Podobné úsilie vynakladajú aj Spojené štáty, ktoré tiež predstavili svoj vlastný zákon o čipoch v hodnote 52 miliárd dolárov.