WASHINGTON 23. apríla (WEBNOVINY) – Plán Spojených štátov amerických požadovať od zahraničných bánk vyššiu kapitalizáciu by mohol spôsobiť nesúhlas medzi dozornými orgánmi a vyvolať odvetné opatrenia zo zahraničia.
Vyhlásil to eurokomisár Michel Barnier, ktorý je zodpovedný aj za reguláciu trhu. Je to už druhýkrát za jeden týždeň, čo na verejnosť preniklo nesúhlasné stanovisko EÚ s agresívnym postojom Washingtonu pri presadzovaní domácich pravidiel.
„Návrh pravidiel pôsobí dojmom, že USA radikálnym spôsobom ustupujú od existujúcej politiky konsolidovaného dohľadu nad zahraničnými bankami. Mohlo by to zmariť snahy o dôslednú realizáciu štandardov Bazilej III vo všetkých jurisdikciách,“ napísal Barnier v liste guvernérovi americkej centrálnej banky (Fed) Benovi Bernankemu, odvolávajúc sa na globálnu dohodu o maximálnom objeme financií, ktoré banky môžu požičať.
Fed sa v reakcii postavil na obranu v decembri ohláseného plánu, podľa ktorého by zahraničné banky museli držať rovnaké množstvo kapitálu ako ich americkí konkurenti, a to bez ohľadu na to, ako sú financované ich zahraničné materské spoločnosti. Takéto opatrenie by bolo obzvlášť nákladné pre nemeckú Deutsche Bank a britskú banku Barclay’s kvôli ich korporátnej štruktúre.
„Fed pred zverejnením definitívnej verzie regulácie dôsledne zváži všetky pripomienky, ktoré k svojmu návrhu dostane,“ povedala hovorkyňa banky Barbara Hagenbaughová. Dodala však, že pôsobenie zámorských bánk v USA je v ostatnom čase stále riskantnejšie, keďže banky sa stále viac spoliehajú na potenciálne nestabilné krátkodobé financovanie a aktivity na kapitálovom trhu. Obdobné pravidlá okrem toho podľa nej platia aj vo Veľkej Británii.
Nové pravidlá z dielne Fedu by porušili tradíciu, podľa ktorej sa USA pri dohľade nad zahraničnými bankami spoliehali na ich domáce orgány. EÚ aj USA chcú finančné služby zahrnúť do pripravovaných rokovaní o dohode o voľnom obchode, jej vznik však bude trvať niekoľko rokov. Všetky akútne problémy je preto potrebné riešiť samostatne.
Únia s USA aj o voľnom obchode
EÚ by mala z rokovaní o zóne voľného obchodu s USA stiahnuť problematiku obrany. V pondelok to uviedla francúzska ministerka obchodu Nicole Bricqová.
Dôvodom je skutočnosť, že americká vláda zahraničným spoločnostiam v podstate nedáva možnosť získať kontrakty v oblasti obrany USA. „Nebudeme súhlasiť s tým, aby sme otvorili náš trh, kým ten americký je v oblasti obrany uzatvorený,“ povedala Bricqová.
„Existuje ochota iných členských štátov vylúčiť z rokovaní všetko, čo sa týka obrany,“ dodala ministerka.
EÚ a USA majú v úmysle o niekoľko mesiacov začať rokovania o vytvorení Transatlantickej zóny voľného obchodu. Vznikla by tak celosvetovo najväčšia zóna voľného obchodu, podporil by sa hospodársky rast a vznikli by pracovné miesta.
Táto dohoda by mala podľa prieskumu Európskej komisie priniesť ekonomike EÚ 119 mld. eur ročne a americká ekonomika by takto mala získať 95 mld. eur.