Európsky súd pre ľudské práva povolil verejnému ochrancovi práv Róbertovi Dobrovodskému ako tretej strane vstup do konania v prípade Miko a Jano proti Slovensku, ktorý sa týka policajného zásahu v obci Milhosť z roku 2023. Ako ďalej pripomenula kancelária ombudsmana, pri predmetnom zásahu došlo k závažným porušeniam základných práv a slobôd, vrátane práv maloletých.
„Účasť našej Kancelárie ako tretej strany pred Európskym súdom pre ľudské práva považujem za mimoriadne dôležitú. Umožní nám to poskytnúť súdu nezávislý pohľad na ľudskoprávne otázky, ktoré tento prípad vyvoláva. Zároveň je to príležitosť, aby Slovenská republika získala cennú spätnú väzbu na stav ochrany ľudských práv u nás,“ uviedol verejný ochranca práv.
Pri zásahu použili donucovacie prostriedky
Podnet na prešetrenie zásahu v Milhosti (okres Košice – okolie) podľa neho podali obyvatelia obce spolu s Európskym centrom pre práva Rómov. Namietali postup príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru v Čani a Pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru Košice, ktorí pri zásahu použili donucovacie prostriedky voči viacerým obyvateľom, vrátane maloletých osôb.
Z vykonaného šetrenia podľa ombudsmana vyplynulo, že zásah polície nebol voči niektorým osobám primeraný, a spôsob, akým bol uskutočnený, vyvoláva vážne pochybnosti o dodržiavaní práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním podľa článku 3. Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Ombudsman Dobrovodský rieši viaceré podnety z väzníc, týkajú sa rôznych oblastí
„Zvlášť závažné je, že počas zásahu bol jeden maloletý obmedzený donucovacími prostriedkami a záznamy o tomto postupe obsahovali viaceré nedostatky,“ skonštatoval Dobrovodský.
V podaní pred Európskym súdom pre ľudské práva verejný ochranca práv zdôraznil, že zásah v Milhosti nie je ojedinelým incidentom, ale odhaľuje systémové problémy, na ktoré upozornil už vo svojej mimoriadnej správe z tohto roku.
Rozdielna právna úprava
Medzi tieto podľa neho nedostatky patria nedostatočné alebo chýbajúce záznamy o použití donucovacích prostriedkov, absencia individuálneho posúdenia ich nevyhnutnosti a trvania, prípady, keď zadržaným osobám nebola poskytnutá lekárska pomoc, hoci o ňu žiadali, alebo zranenia, ktorých pôvod polícia nedokázala dôveryhodne vysvetliť.
Verejný ochranca práv zároveň upozornil aj na rozdielnu právnu úpravu medzi slovenským zákonom o Policajnom zbore a štandardmi Dohovoru. Kým slovenská legislatíva umožňuje použitie sily, pokiaľ nie je „zjavne neprimeraná nebezpečnosti útoku, ktorý odvracia“, judikatúra ESĽP vyžaduje, aby každé použitie sily bolo striktne nevyhnutné a primerané sledovanému cieľu. Tento rozdiel podľa ombudsmana vytvára právnu medzeru, ktorá môže viesť k tolerovaniu neprimeraných zásahov.
Verejný ochranca práv Dobrovodský objasňuje podmienky priznávania pomoci v hmotnej núdzi
Verejný ochranca práv sa v stanovisku vyjadril aj k systému vyšetrovania policajného násilia. Úrad inšpekčnej služby je stále organizačne podriadený Ministerstvu vnútra SR, čo vzbudzuje pochybnosti o jeho nezávislosti a schopnosti viesť účinné a nestranné vyšetrovania. Už od prípadu v Moldave nad Bodvou v roku 2013 verejní ochrancovia práv opakovane upozorňujú, že Slovensko stále nevytvorilo nezávislý orgán pre vyšetrovanie policajného násilia.
„Európsky súd pre ľudské práva má v tomto prípade jedinečnú možnosť preskúmať nielen konkrétne okolnosti zásahu, ale aj to, či systémové opatrenia na Slovensku poskytujú dostatočnú ochranu pred porušovaním ľudských práv. Vnímam našu účasť ako záväzok voči občanom, ktorí musia mať istotu, že ich dôstojnosť a práva budú vždy chránené,“ dodal Dobrovodský.
