BRATISLAVA 2. mája (WEBNOVINY) – Búchaním bagandží po stole sa sila krajiny neprejavuje, konštatoval šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) po schôdzke s našimi europoslancami a členmi zahraničného výboru parlamentu o aktuálnych pálčivých otázkach v slovensko-maďarských vzťahoch.
„Nemyslím si, že sila demokracie a krajiny sa prejavuje v tom, že jej predstavitelia búchajú bagandžou po stole a vykrikujú silné heslá, vôbec nie,“ povedal Dzurinda na tlačovej besede. Na schôdzke diskutovali o všetkých troch problémových bodoch vzťahov s naším južným susedom, teda zákone o dvojakom občianstve, novej maďarskej ústave aj legislatíve, ktorá z ústavy môže vyplynúť.
DZURINDA: „Rešpektovať sa navzájom“
„Upozornil som panie poslankyne a poslancov, že v maďarskej ústave sú miesta, ktorých taká alebo onaká aplikácia v každodennej praxi by mohla viesť k nedorozumeniam alebo zhoršeniu bilaterálnej relácie, čo si samozrejme neželáme,“ konštatoval šéf slovenskej diplomacie. Diskutovali o cestách, ako tomu predísť, podľa Dzurindu sú tou najlepšou dobré susedské vzťahy.
„Rešpektovať sa navzájom a ak máme záujem presadiť niektoré opatrenie v susednej krajine, tak na to treba využiť konkrétne v súvislosti s Maďarskom základnú medzištátnu zmluvu alebo niektorú zo zmiešaných komisií,“ povedal Dzurinda. Tých je dvanásť.
Výsledkom dnešného stretnutia je podľa Dzurindu dohoda „na úzkom kontakte“ a na tom, že každý na svojom mieste prispeje k cieľom. Formalizovať výsledky schôdzky podľa neho nechceli, ani sa to nedá. „Debata bola pokojná, aj keď zaznievali rozličné tóny,“ pripustil Dzurinda. Pripomenul, že o problematiku sa zaujíma Rada Európy, Benátska komisia, vysoký predstaviteľ pre národnostné menšiny OBSE a nevylučuje, že aj na pôde EP sa môžu objaviť formálne
ZALA: „Je treba veľmi radikálne postupovať“
„Býka chytáme za chvost a nie za rohy,“ myslí si europoslanec Boris Zala (Smer-SD), podľa ktorého sa mali kroky na slovenskej strane podnikať už pred prijatím maďarskej ústavy. „Zhodli sme sa, že sa nie je na čom zhodnúť, za predstavami o rozvážnom neemotívnom prístupe sa podľa mňa skrýva to, že vláda nemá jasné, aké kroky by mala podniknúť, pokiaľ ide o ústavu a dôsledky, ktoré z nej budú vyplývať, “ vyhlásil po odchode z MZV Zala.
Napriek tomu, že reakcia Slovenska prichádza podľa neho neskoro, aj tak treba podniknúť kroky v prípade aplikačných zákonov, teda toho, ktorý sa týka volieb.
„Je treba veľmi radikálne postupovať, tak aby exteritorialita, to znamená, aby dôsledky na území SR, neboli žiadne,“ uviedol Zala, podľa ktorého treba reagovať na základe konkrétneho zákona, ktorý Maďarsko pripraví.
Považuje to za vec vnútorného zákonodarstva. Podľa neho by to malo byť po vzore minulej vlády, ktorá v minulosti prijala novelu, ktorá znemožnila dvojaké občianstvo.
Zala upozornil, že volebné právo sa týka aj volieb do EP a podľa neho si môže Maďarsko žiadať zmenené kvóty, ak by bol väčší počet občanov, ktorí budú voliť. Za záhadu považuje, prečo sa Slovensko nemôže dozvedieť, kto sa stal maďarským občanom, keď napríklad spravodajské služby oboch štátov spolupracujú a vymieňajú si citlivé informácie.
Člen SMK považuje postup Slovenska za neadekvátny
Europoslanec Alajos Mészáros (SMK) pripúšťa, že ako príslušník národnostnej menšiny má na túto problematiku trochu iný pohľad. „To je pohľad ďaleko viac kompromis hľadajúci ako niektoré vyjadrenia našich politikov predovšetkým z opozície,“ povedal Mészáros. Postup Slovenska považuje za trochu predčasný a nie celkom adekvátny.
„Zatiaľ je týždeň v platnosti maďarská ústava, ešte nevieme, ako sa to bude aplikovať, budeme musieť čakať na zákony, ktoré to budú dopĺňať – skôr sa bude dať hľadať to spoločné riešenie,“ myslí si Mészáros.
Podľa neho toto riešenie musí ísť cez slovensko-maďarskú komisiu. Schválenú maďarskú ústavu čítal a nevidí tam niečo urážlivé pre Slovensko, alebo do budúcna nebezpečné. Podľa neho sa väčšina vecí cituje z preambuly ústavy.
„Preambula ústavy, to je určitá rozprávka,“ povedal a dodal, že v tomto prípade je to pohľad do histórie a emotívne spracované posolstvo maďarského národa. Preto by sme z toho automaticky nemali „vyčítať“, že z toho vyplývajú nejaké kroky smerované voči okolitým štátom. Mészáros pripustil, že volebné právo v Maďarsku by chcel mať. Šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda sa 12. mája stretne so svojím rezortným kolegom Jánosom Mártonyim, kde sa o otvorených otázkach bude znova hovoriť.