V tlačovom vyhlásení vedenia festivalu som sa dočítal, že ambíciou 13. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Bratislava je zaradiť do svojho programu aj filmy z nedávno skončeného 67. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Benátkach či 36. filmového festivalu v Toronte. Môžete už teraz povedať, ktoré z nich sa vám podarilo získať?
Keď robíte festival, osobitne takýto typ festivalu, tak chcete naplniť program kvalitnými filmami, ktoré spĺňajú určité jeho kritériá. Potom je jedno, či ide o filmy z festivalov, alebo o filmy, ktoré nám ponúkli. Do hlavnej Súťaže prvých a druhých hraných filmov nám oficiálne ponúkli okolo 70 celovečerných filmov, pričom väčšinou sú to filmy od nových, mladých a neznámych režisérov, ktorí natočili svoj prvý film. Okrem toho máme vedľajšie programy ako Panoráma, Filmové príbehy či Proti prúdu, v ktorých budú filmy z veľkých festivalov v Cannes, Benátkach, Berlíne či Toronte. Budeme mať napríklad Sokurovovho Fausta so Zlatým levom z Benátok, budeme mať tri alebo štyri filmy z festivalu v Cannes, budeme mať víťaza Zlatej Palmy – film Strom života Terrenca Malicka a som si takmer istý, že budeme mať tiež iránsky film Odlúčenie Nadera a Simin z Berlinale.
Koľko filmov dokopy premietnete na festivale?
Budeme mať okolo 60 až 70 filmov.
Určite budú medzi nimi slovenské premiéry. Viete povedať, koľko?
Myslím si, že asi v 95 percentách z nich pôjde o slovenské premiéry. Možno budeme opakovať jeden film, ktorý už je momentálne v kinách, aby sme naplnili celkovú myšlienku programu. Vlastne ani neviem, prečo tunajší distribútor pustil do kín snímku Pina 3D Wima Wendersa, dokumentárny film o slávnej nemeckej choreografke Pine Bausch, ktorý mal premiéru na Berlinale. Toto nie je ten typ filmu, ktorý by mal distribútor len tak pustiť do kín. Bol som skutočne prekvapený. Obyčajne čakajú na festival, ktorý by ho pred distribúciou do kín spropagoval. Keď som sa na to spýtal, povedali mi, že po festivale budú mať dosť filmov s vianočnou tematikou.
Budú na festivale aj filmy, ktoré budú mať svetovú premiéru?
Áno, najmä v hlavnej súťaži.
Viete mi povedať, koľko krajín bude zastúpených na tohtoročnom bratislavskom festivale?
Nie, neviem presné čísla, ale bude to rôznorodé – budú napríklad z Argentíny, Spojených Štátov, Spojeného kráľovstva, Francúzska, z celej Európy aj Ázie… Takže budeme mať pestré zastúpenie filmových krajín.
Mimochodom, je nejaký región, filmy z ktorého máte radšej – napríklad indické, japonské či americké filmy?
Nie. Ja som vždy veľmi otvorený. Viete, pred takými 15 až 20 rokmi prišiel veľký nástup nového čínskeho filmu, vtedy to bola nová vec – prvé filmy od Chena Kaigeho či Zhanga Yimoua. Potom súbežne s ním prišiel iránsky film s Jafarom Panahim a ďalšími. A pred pár rokmi to bol rumunský film. Ale momentálne nič také nie je. Tento alebo minulý rok neprišla žiadna takáto veľká vlna alebo niečo dominantné. Dokonca, aj čo sa týka obsahu, existuje v súčasnom filme veľká rôznorodosť.
A čo si myslíte o slovenských filmároch? Myslím tým o súčasnom slovenskom filme. Páči sa vám práca slovenských filmárov?
Vy asi chcete, aby som odpovedal, že mám rád Jakubiskove filmy, alebo čo. (smiech)
Nie, je to na vás.
Iba žartujem. Videl som a do hlavnej súťažnej kategórie som zaradil slovenský film, ktorý sa mi veľmi páči – Viditeľný svet. Je to skutočne dobre zvládnutý film. Keď sa pozeráte na film ako profesionál, viete posúdiť, či ho spravil niekto s veľkými skúsenosťami, alebo nie. Je jedno, aké hodnoty si na filme všímate. V prípade filmu Viditeľný svet sa zdá, ako by to bol autorov štvrtý alebo piaty film. Páči sa mi v ňom celkový prístup a aj herecké výkony sú dobré.
Je známe, že už existuje konečný zoznam sekcií, do ktorých budú filmy na festivale zaradené. Budú medzi nimi aj nejaké novinky?
Nie, sekcie zostávajú rovnaké. Máme nový tím ľudí, preto práve teraz nechceme nič meniť. Uvidíme, ako to bude fungovať. Okrem toho si myslím, že program festivalu má celkom dobrú podobu. Je totiž vyvážený – sú tam tri súťažné sekcie, potom Panoráma s najvýraznejšími filmami z hlavných festivalov a Proti prúdu. Ďalej tam bude kategória Filmové príbehy, ako aj Made in Slovakia, kde sa predstavia najlepšie slovenské filmy. Takže v tom bude rôznorodosť filmov aj kategórií. Myslím si, že festivalové kategórie musia spĺňať dve podmienky – aby obsahovali kvalitné filmy, ktoré by uspokojili kritikov, ako aj divákov. To je hlavný cieľ.
Koľko ľudí vyberá jednotlivé filmy do týchto sekcií?
Ja som bol zodpovedný za hlavnú súťažnú kategóriu. Iba ja som musel vidieť filmy z veľkých festivalov, ako aj všetkých tých 70 snímok, ktoré nám ponúkli, takže som toho videl naozaj veľa. A okrem toho som robil Panorámu a Proti prúdu. Do zvyšných sekcií sme navrhovali filmy všetci. Radovan Holub vyberal filmy do sekcií Antidepresíva a Filmové príbehy. Okrem mňa a Radovana Holuba bol v tíme Erwin (Houtenbrink, pozn. red.) z Holandska, ktorý bol zodpovedný za Súťaž krátkych filmov, a Pavel (Smejkal, pozn. red.) so Súťažou dokumentárnych filmov.
A môžete nám povedať, ktorá snímka bude otváracím filmom festivalu?
Áno, bude to Polnoc v Paríži Woodyho Allena.
Očakávate nejakých špeciálnych hostí? Viete už povedať nejaké konkrétne mená?
Zatiaľ nie. Stále vyjednávame a u filmárov si do poslednej chvíle nemôžete byť istí nikým. Prvým plánom bolo získať Wima Wendersa, ktorý to takmer potvrdil, ale napokon odcestoval do Spojených štátov. Takže na konkrétnych menách ešte pracujeme. Pre nás je dôležité, aby sme pozvali ľudí zo súťažných sekcií, ktoré sú hlavnou vecou celého festivalu. Medzi nimi sú mladí, neznámi režiséri. Budeme sa však snažiť získať aj nejaké známe mená z filmov, ktoré budú v Panoráme.
Keby ste si vy osobne mohli na tento festival vybrať kohokoľvek z histórie filmu, kto by to bol?
Bol by to Fellini. Ale myslím si, že nebude môcť prísť, pretože je zaneprázdnený. Pokúsime sa ho získať, ale… (smiech)
Späť k festivalu. Aký je kľúč, podľa ktorého vyberáte filmy do svojej sekcie?
Jediné a hlavné kritérium je kvalita filmu. Je jedno, kto je jeho tvorcom, aká je jeho téma či o aký typ filmu ide. Rozhodujúca je iba kvalita filmu v kinematografickom zmysle. Podľa môjho názoru je dôležité to, či má jeho tvorca dostatočný filmársky talent. Aj keď filmár nemôže dozrieť úplne na všetko, kvalita vo filmovaní musí byť prítomná, musí ju byť vidno a publikum ju musí cítiť v štýle filmu a v emóciách, ktoré prináša.
Určite sú filmy, ktoré vás na chvíľu prekvapia. Niektoré vám však v hlave zostanú a rozmýšľate nad nimi dlhšie, ako nad ostatnými. Vy ste videli stovky až tisíce filmov, spomínate si na nejaký z posledného obdobia, ktorý by vás skutočne ohromil?
Obávam sa, že v poslednom období nie. Za posledný rok alebo dva som sa s takýmito filmami nestretol.
Znamená to, že takéto filmy sa už netočia alebo že kvalita filmov je teraz všeobecne horšia ako v minulosti?
Nie, iba v týchto dňoch nemáme žiadne mimoriadne snímky. Sú určití mimoriadni filmári, ale nie je ich veľmi veľa. Pred 20 až 40 rokmi ste takmer každý rok mali 15 až 20 skvelých filmov, ktoré sa zapísali do histórie kinematografie, ale dnes…
Prečo je to, podľa vás, tak? Môže to byť tým, že sa v súčasnosti nakrúca oveľa viac filmov?
Aj tým, dochádza totiž k inflácii filmu. Okrem toho však všetko závisí od veľkých individuálnych autorov. A dnes ich, podľa môjho názoru, nie je veľa. Možno ich ľahko spočítať – v Španielsku je to Almodóvar, potom máte napríklad Larsa von Triera, ktorý spraví skvelý film a potom dve sr*čky. Emir Kusturica zase spravil dva alebo tri skvelé filmy a potom dva alebo tri priemerné. Východoeurópska kinematografia bola kedysi silná, keď táto časť sveta bola pod komunizmom a socializmom. Vtedy tu dokonca vznikalo oveľa viac kvalitných filmov ako dnes. Ide o krízu, ale nie je to nič mimoriadne. Ak by ste sa rozprávali s niekým, kto sleduje súčasnú hudbu, divadlo alebo vizuálne umenie, pravdepodobne by tiež povedal, že sú v kríze, že chýbajú veľké mená, veľké veci a podobne. V súčasnosti sa nikto nezaujíma o literatúru, o vizuálne umenie alebo o súčasnú hudbu, pričom nehovorím o populárnej hudbe, ale o serióznej modernej hudbe.
Čo si myslíte, zmení sa to, alebo to pôjde iba k horšiemu?
Hovorí sa, že v súčasnosti môže nakrúcať film ktokoľvek. Znamená to teda, že každý môže byť skladateľom alebo spisovateľom? Prosím vás… Niekedy seriózni tvorcovia nemajú peniaze na to, aby film nakrútili. Je jednoduché namaľovať obrázok alebo napísať knihu, ale nakrútiť film jednoduché nie je.
Dávate ešte nádej kvalitnému filmu a filmovým festivalom?
Ale áno, ale pre mimoriadne veci potrebujete, aby za vami stála produkcia, ktorá by vo vás uvidela potenciálneho filmára a ktorá by vás podporovala aj pri nakrúcaní ďalšieho a ďalšieho filmu. Ale kto by to v týchto dňoch robil?
Zhováral sa Jozef Rojík
