V kostoloch sa 5. júla okrem úryvku z Knihy Sirachovho syna: „Chváliť nám treba slávnych mužov, našich otcov…“ číta aj úryvok z Matúšovho evanjelia (28, 16-20): „Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Tieto slová inšpirovali Vladimír Slováka, farára na Stožku k nasledovnému zamysleniu:
Ja som s Vami po všetky dni … hovorí Ježiš. A nielen On. Zdá sa, že i naši politici sú s nami. Po všetky dni! Mnohé slovenské bilboardy totiž ešte stále (3 týždne po voľbách) ukazujú usmiate a odhodlané tváre „otcov“ národa aj ich prekrásnymi heslami: „Istota v ťažkých časoch“, „Sme cesta …“, „Pravdu, prácu, poriadok“ atď. Okrem toho, že sú neaktuálne a niektoré aj komické (Zastavte koalíciu SDKU – KDH –SMK!), osobne ma pri ich pozeraní zaujíma najmä otázka: Boli úspešné? Oslovilo toto obrovské množstvo veľkoplošnej reklamy a preinvestovaných peňazí niekoho? Koľko ľudí zmenilo na ich základe svoj názor?
Úspešnosť oslovenia človeka a voľba stratégie oslovovania je totiž pre mňa osobne ako kňaza, ohlasovateľa, veľmi dôležitá. Dnes o nej uvažujem aj preto, lebo oslavujeme pravdepodobne najúspešnejších ohlasovateľov evanjelia na našom území. Našich vierozvestov – sv. Cyrila a Metoda.
Ako mali oni postavenú svoju úspešnú „kampaň“? Odkiaľ vzali know- how? Cirkev síce v tom čase ohlasovala evanjelium už 8 storočí, ale spôsoby, ktoré dnes aplikujeme tu ešte neboli. V roku 863 ešte neexistovala františkánska, ani dominikánska „misijná škola“. Jezuiti so svojou teóriou akomodácie a inkulturácie prišli až o 7 storočí. Verbisti a iní „profesionálni“ misionári ešte neskôr. Íroškótske i anglosaské misie, ktoré na našom území fungovali už niekoľko storočí pred Cyrilom a Metodom, zas neboli veľmi úspešné. Použili solúnski bratia nejaký iný – „byzantský“ štýl, alebo išli v hľadaní návodu ohlasovania evanjelia ešte ďalej?
Naozaj, kto prvý ukázal, ako to treba robiť? Predsa Kristus! Autor Evanjelia, dobrej zvesti o Bohu a jeho postoju k človekovi. Náš majster, hlavný Učiteľ. On svojim spôsobom učenia, práce s ľuďmi, od najbližších spolupracovníkov až po tisícové davy ukázal ako sa dá dokonale odovzdať myšlienka. Teda komunikovať. Bez použitia tlačených, či elektronických médií pracoval ako 100 % mediálny expert. Tak ho vníma i oficiálna cirkev, najmä v dokumente o masmédiách Communio et progresio.
Ježišov misijný rozkaz, ktorý sme dnes počuli v Matúšovom podaní, sa tiež môže chápať ako návod na ohlasovanie. Aj keď ide len o jednu vetu, táto jasne určuje, že ohlasovanie, lepšie povedané učenie kresťanstva, má prebiehať v 4 po sebe nasledujúcich etapách.
1. Choďte! Teda nečakajte, kým ľudia prídu za Vami. Buďte aktívni.
2. Učte všetky národy! Toto predstavenie Boha ako milujúceho Otca nie je len pre niektorých. Patrí všetkým bez rozdielu. Nezávisle od rasy, kultúry, či stupňa pokroku. Ponúka sa rovnako jednoduchým, ako aj intelektuálnym špičkám. Toto nie je tajná náuka na ovládnutie sveta, určená vyvoleným. Toto je ponuka na životné šťastie, urobená z lásky.
3. Krstite! Teda prijímajte poučených, ktorí uverili božej láske zviditeľnenej v Kristovi, do svojho spoločenstva. Žite spolu s nimi v mojej – božej – láske.
4. Naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal! Prečo tento štvrtý pokyn? Však učenie tu už bolo – bolo na druhom mieste. To sa však týkalo predstavenia náuky a odpovede viery. Tu sa hovorí o zachovávaní Ježišových pokynov pre život, a to je niečo, čo nekončí, to je celoživotná úloha. To je prax. Niečo podobné ako keď človek urobí vodičský preukaz, ale to ešte neznamená, že už vie jazdiť a poradiť si na ceste s každou situáciou. Alebo keď ukončí vysokú školu a stane sa inžinierom. Až prax ukáže, či vie prijaté vedomosti aj aplikovať.
A teraz sa vráťme k účinkovaniu sv. Konštantína – Cyrila a jeho staršieho brata Metoda na Veľkej Morave. Odrážalo tento Ježišov rozkaz, vlastne návod? Takmer zrkadlovo:
1. Choďte! Aj keď prichádzajú na základe pozvania kniežaťa Rastislava a po oslovení cisárom Michalom III., išli. Konštantín – Filozof opúšťa katedru a Metod kláštor, a idú ohlasovať evanjelium.
2. Učte! Učili tak ako Ježiš. Z hľadiska zrozumiteľnosti, keď hovorili „rečou ľudu“ – a to sa netýka len slovienskeho jazyka, ale celého spôsobu oslovovania. I z hľadiska postupu. Najskôr sa doma pripravili – zostrojením písma a prekladmi základných textov. Potom prišli k poslucháčom, ktorých oslovovali rôznym spôsobom. Na jednej strane široké zástupy, na druhej predstaviteľov ľudu. Hneď od začiatku budovali i tím spolupracovníkov – školu budúcich ohlasovateľov.
3. A nakoniec budovali štruktúry, aby spoločenstvo veriacich malo predpoklady žiť ďalej. To sme vlastne už pri treťom bode – krstite!
4. Najťažší bol štvrtý bod. Naučiť našich predkov novému životu podľa božích prikázaní. Na ten bol vlastne Metod už sám. Robil však, čo bolo v jeho silách. Okrem osobného príkladu i ohlasovaním, vysvetľovaním, karhaním, či prekladom a prispôsobením Nomokánona, byzantského zákonníka. Bol to boj najmä so Svätoplukom, u ktorého moc a telesné žiadosti stáli v hierarchii hodnôt priveľmi vysoko. Žiaľ, nebol to úplne úspešný zápas, dokonca Metodových žiakov po jeho smrti z Veľkej Moravy vyhnali. Ale či rovnako neskončil i Kristus?
Naši vierozvestovia teda brali know –how ohlasovania priamo od Ježiša. Myslím, že aj preto bola ich misia tak úspešná. Aj preto generácie slovanov môžu i po viac než 1100 rokoch pri „dedičstve otcov“ myslieť na práve na nich. Aj preto – a práve preto – by mala i dnes cirkev (a hlavne na Slovensku) používať tú istú stratégiu ohlasovania. Táto stratégia je totiž oveľa úspešnejšia a účinnejšia ako v úvode spomínané bilboardy.
Mimochodom, keď sme pred 25 rokmi cestovali na 1100 – ročnicu smrti sv. Metoda do Velehradu, vítali nás tam tiež veľkoplošné tabule. Komunistický režim na ne umiestnil nápis „Mírová pouť Velehrad“. Myslím, že nielen nás zo Zvolena, ale i ostatných pútnikov to tak vytočilo, že režimu doslova vyhlásili vojnu a jeho predstaviteľov na tribúne vypískali. Veľkoplošné klamstvo sa už vtedy ukázalo ako neúspešné. Ako zlá stratégia.
Kiežby sme sa konečne poučili a prijali úspešnú Ježišovu stratégiu, ktorú použili aj naši vierozvestovia. I z tohto pohľadu za Vás všetkých, za celý náš národ, vysielam dnes k Bohu prosbu: Dedičstvo otcov, zachovaj nám, Pane!
