Na dnešný sviatok však môžeme zažiť istým spôsobom šok. Včera sme totiž slávili radostnú udalosť narodenia dieťaťa, dnes si pripomíname smrť človeka, ktorý zomrel hrozným spôsobom.
Dovolím si vysloviť názor, že to bola ešte horšia udalosť ako tá hrozná správa, ktorá prebehla médiami minulý týždeň, keď vrah zabil svoju obeť priamo v nákupnom centre pred očami ľudí. Isto nikto z nás nemôže pochopiť, ako to niekto môže spraviť. Štefan zomieral tiež hroznou smrťou – hádzali do neho kamene, až kým neskonal, zomieral pred očami mnohých, vo veľkých bolestiach a pomaly. Autor knihy Skutky apoštolov o tom píše takto (Sk 6, 8-10; 7, 54-59):
„Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.““
Po ľudsky povedané – morbídna správa. No na druhej strane plná radosti a nádeje. O Štefanovi sa píše nielen to, že videl otvorené nebo a Božiu slávu, ale aj to, že bol plný múdrosti a Ducha Svätého. Ostatní mu neboli schopní čeliť.
Myslím, že toto je zmysel celých Vianoc. Prajem všetkým vám, aby pre vás Vianoce neboli len spomienkou na to, že kedysi Boh prišiel na túto zem, prípadne len pekným sviatkom alebo príležitosťou niečo niekomu dať či od niekoho niečo dostať. Prajem vám, aby Boh skutočne prišiel do vnútra každého z vás a aby vás naplnil svojím Duchom a svojou múdrosťou. Pozvanie mu však musí dať každý z nás sám.
