Myslím, že podobne to chodí aj v živote dospelého človeka. To najdôležitejšie si vždy zoberie so sebou; to, čo má pre neho nejakú hodnotu. Môžeme povedať, že aj Ježiš si vzal to najdôležitejšie so sebou do neba – svoju Matku. Práve dnešnú nedeľu si to pripomíname.
Každoročne je 15. august dňom oslavy tejto udalosti, dňom Nanebovzatia Panny Márie. Matka bola pre Ježiša zaiste veľmi vzácna. Nakoniec, pre každého z nás je – alebo mala by byť – vzácna a dôležitá práve matka. Ježiš si ju veľmi vážil, natoľko, že jej dal milosť narodiť sa bez akéhokoľvek – aj dedičného – hriechu. Diabol sa jej nikdy nedotkol, hoci mal na to zálusk. Čítame o tom v Knihe zjavenia apoštola Jána v dnešnú nedeľu (Zjv 11,19a; 12,1.3-6a.10ab):
V nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí.
I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto.
A počul som mohutný hlas volať v nebi:
„Teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha
a vláda jeho Pomazaného.“
Apoštol Ján takto opisuje, čo mu dal Boh vidieť. Obdobne sa píše aj v knihe Genezis (3,15): „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu.“ Sú to slová, ktoré vyriekol Boh. Naznačil tým, že diabol nebude mať vládu nad telom ani nad dušou Panny Márie, Ježišovej Matky. Tieto slová sa aj naplnili. Dušu Panny Márie neporušil hriech a aj jej telo bolo uchránené od porušenia v hrobe.
O mieste a čase smrti Panny Márie nemáme zaznamenané nič určité. Zomierajúci Ježiš zveril svoju Matku apoštolovi Jánovi (Jn 19,27). Ten si ju potom vzal k sebe. Podľa tradície žili v Efeze, kde Ján ako apoštol pôsobil. Najstaršia literatúra, ktorá hovorí o Nanebovzatí, je grécke dielo De obitu S. Dominae (O smrti sv. Panny). Sv. Ján Damascénsky (P. G., I, 96) hovorí o tradícii jeruzalemskej cirkvi: „Sv. Juvenal, jeruzalemský biskup na chalcedónskom koncile (451) oznámil cisárovi Marciánovi a Pulcherii, ktorí si priali vlastniť telo Božej matky, že Mária zomrela v prítomnosti apoštolov; ale keď neskôr na žiadosť sv. Tomáša otvorili jej hrob, zistili, že je prázdny. Na základe toho apoštoli dospeli k presvedčeniu, že jej telo bolo vzaté do neba.“ Iná tradícia zase spomína, že zomrela vo veku sedemdesiatdva rokov bez bolesti. Niektorí pochybovali, že zomrela, keďže nemala dedičný hriech, no na druhej strane ona sama podliehala následkom dedičného hriechu – cítila bolesť. A keďže aj Kristus zomrel, hoci aj on bol bez hriechu, niet dôvodu pochybovať o Máriinej smrti.
Nanebovzatie Panny Márie má pre veriacich veľký význam. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené. Pozvanie už máme. V nebi je ešte veľa príbytkov voľných (por. Jn 14,1-14).
