V druhom čítaní aktuálnej nedele budeme počuť aj nesledujúce slová: „…navzájom si slúžte v láske! Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Ale ak sa medzi sebou hryziete a žeriete, dajte si pozor, aby ste sa navzájom neponičili.“
Sv. Pavol kritizuje rozhádaných Galatských kresťanov. Pre nás sú tieto slová pozvaním, aby sme si urobili si revíziu stavu našej lásky k blížnemu. Takáto „revízia“ je veľmi užitočná, pretože práve láska je to rozhodujúce. Keď sa Ježiša pýtali, čo je to úplne najdôležitejšie v živote (oni sa ho to opýtali slovami: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“), on odpovedal veľmi jednoznačne: Najdôležitejšia je láska – milovať Boha nadovšetko a milovať blížneho, ako seba samého… Nič dôležitejšie nie je. Láska rozhoduje, či sme naozaj Boží, alebo si to len myslíme. Láska by mala byť našim poznávacím znamením. „Pozrite, ako sa milujú…“ by mali ľudia hovoriť, pozerajúc na nás. Láska je to, čo by nás malo odlišovať od neveriacich. Naozaj? A vari neveriaci nevedia milovať? Ale vedia…. A ako silno! A ako krásne! …tých, ktorých si vyberú… Ale my by sme mali milovať silno a krásne všetkých ľudí. Aj nesympatických, aj tých , ktorí si to nezaslúžia. A toto je Ježišovo najdôležitejšie, no i najťažšie prikázanie.
Niekedy nie je také ťažké milovať všetkých, problematické je milovať „každého“… Ľudí, s ktorým musíme žiť, ktorí sú s nami z jednej farnosti, s ktorými sa stretáme na pracovisku, s ktorými žijeme v jednej rodine…. Žiaľ, niekedy si človek k vlastným dovolí aj slová a skutky, ktoré by si k cudzím nedovolil…
Robiť si revíziu stavu lásky k blížnemu je veľmi dôležité. Jeden zaujímavý návod k tomu nám ponúka Phil Bosmans vo svojej knihe Kľúč šťastia, z ktorej teraz budem parafrázovať.
Chceš sa objektívne pozrieť do svojho srdca a zistiť, ako je na tom tvoja láska? Odpovedz si na otázku, čo s tebou robia chyby tvojich blízkych. Nie nejaké imaginárne, vymyslené chyby, ale reálne chyby reálnych ľudí, ktoré musíš denne znášať. A stále znova… Ak ťa tieto chyby zaťažujú ako balvan, ak sa ti zdá, že už nevládzeš, že už to neunesieš a neznesieš, problém nie je v tvojom blížnom, ale v tvojom vlastnom srdci…. Tvoja láska je ranená, alebo už aj mŕtva… Jedno príslovie hovorí: „Láska je slepá.“ A naozaj, skúste povedať zaľúbenému dievčaťu: Ty nevidíš, aký je tvoj chlapec darebák? Že má také a také zlé vlastnosti, že to a to robí zle…? Odpovie vám, že to tak nie je, že ona ho pozná inakšieho… Alebo možno aj prizná, že môže mať aj nejaké nedokonalosti, ale to nevadí. klady prevažujú a spolu to prekonáme, spolu to zvládneme…. Láska hľadí na dobro a dokáže ospravedlniť zlo, dokáže byť veľkodušná… Láska je slepá. A ak pri spolužití a inými tvoja láska stráca túto sympatickú slepotu, nepokúšaj sa premeniť iných, pozvi Boha, aby premenil tvoje srdce.. .
Svätý Pavol Galaťanom veľmi ostro vyčítal, že sa medzi sebou „hryzú a žerú…“ A riskujú, že sa navzájom zničia. Čo by asi napísal nám, našim rodinám, našim farnostiam…? Prijmime jeho list Galaťanom ako pozvanie pre nás, aby sme sa obnovili v láske k blížnemu, na ktorej tak veľmi záleží!!!
Miroslav Klimant, farský administrátor z Turčianskeho Petra
