Mobil v ruke ako povinná dovolenková výbava a „nudím sa“ hneď po raňajkách? Mnohým rodičom to znie povedome. Pre tých, ktorí majú doma malých závislákov na smartfónoch, je dovolenka často obrovskou výzvou.
Ako dieťa prehovoriť, aby sa zapájalo do spoločných aktivít a užilo si plnohodnotný čas s rodinou, keď už nezaberá ani stokrát „omielaná“veta “Odlož ten telefón”?
O tom, ako zvládnuť digitálne limity s deťmi bez kriku a trestov hovoríme s psychologičkou Katarínou Tekáčovou. V tomto rozhovore prináša rodičom praktické tipy, ako vyriešiť jednu z najväčších dilem rodičov v dnešnej digitálnej dobe.
Je normálne, že sa deti na dovolenke nudia, keď nemajú mobil v ruke? Ako by mal rodič na túto „nudu“ reagovať?
Je to priam nápomocné. Nuda je jednou zo situácií, ktorou si prejde alebo by si malo prejsť každé dieťa. Pomáha budovať psychickú odolnosť, kreativitu a v neposlednom rade, podporuje emocionálnu reguláciu.
Detská nuda ako dar: Prečo by ste deťom nemali vymýšľať program na každú minútu prázdnin?
Dnešné deti práve „vďaka“ obrazovkám strácajú toleranciu k nude a tým sa znižuje ich schopnosť zvládať frustráciu, čo považujem za kľúčovú schopnosť do života. Pre rodiča to detské fňukanie a pýtanie mobilu môže byť otravné, čomu rozumiem. Avšak ak chceme, aby sa naše deti naučili dôležitým schopnostiam, neustále pohodlné skratky v podobe mobilu nás len sabotujú.
Kedy je podľa vás v poriadku povoliť deťom telefón počas dovolenky a kedy by sme mali povedať nie?
Ak má rodič záujem, aby si rodina psychicky oddýchla, telefón by mal byť braný na dovolenke ako pomocný nástroj a nie ako odmena alebo hlavný program. Takže za celkom v poriadku považujem pred večerom po hlavnom programe na kontakt s kamarátmi. Ohraničiť čas a ten dodržiavať. Kedy by som to neodporúčala sú situácie ako jedenie, výlet a pobyt v prírode, ako náhrada, za riešenie nudy alebo keď je dieťa podráždené a nechce spolupracovať ako „upokojovací“ nástroj.
Ako si môžeme ešte pred dovolenkou doma dohodnúť s deťmi pravidlá pre používanie mobilu, aby nedošlo k hádkam?
Tu by som upozornila na to, že očakávať od dieťaťa spokojnosť asi nemôžeme. Úlohou rodiča nie je vyhnúť sa hádke. Je úplne v poriadku, že dieťa má výhrady a prejavuje svoju nespokojnosť. Rodič má predostrieť jasné hranice a vysvetliť, prečo sú dôležité. Tým dieťa učíme, že pravidlá platia, aj keď nie sú ako sa hovorí „po chuti“. Aby sme dieťa nepostavili pred hotovú vec a mohlo k tomu niečo povedať, je dobré ho zapojiť do detailov. Napr. či chce nejaký čas na pláži alebo až na izbe a pod. Môžeme tak zvýšiť ochotu pravidlá rešpektovať.
Je rozumné nariadiť deťom úplný „digitálny detox“ na dovolenke alebo je lepšie zvoliť kompromis?
Osobne si myslím, že tu by sa rodič mal rozhodnúť na základe aktuálnej situácie v akej sa nachádzajú: Úroveň dodržiavania pravidiel doma – ak nastavené pravidlá fungujú je pre dieťa jednoduchšie vyskúšať si úplný detox.
Množstvo času pri obrazovkách v bežný deň – ak sa nám to vymklo s pod kontroly alebo jednoducho sme dovolili dieťaťu príliš veľa času s telefónom alebo tabletom, náhle odňatie môže vyvolať abstinenčné prejavy a vtedy môže byť istejšie ísť cestou nie úplného obmedzenia.
Toxicita ako ideál mužnosti? Influenceri ako Andrew Tate sľubujú mladým mužom rešpekt a ženy
Situácia, v akej sa rodina nachádza, ak sme sa rozhodli, že to je čas na zlepšenie vzťahov a odpojenia sa od stresu, čím väčšie odpojenie sa od technológií, tým lepšie. Ideálne zvoliť miesto bez signálu.
Dovolenka by nemala byť len o „odstrihnutí sa od mobilu“, ale nahradenie toho digitálneho času aj kvalitnými zážitkami. Ak dieťa dostane bohatú ponuku aktivít, odpojenie môže samozrejme prebehnúť ľahšie. Avšak ako som spomínala vyššie, príchod nudy, nie je dôvodom na zmenu pravidiel, je to výzva, ktorú by mali prijať rodičia ako pomoc svojmu dieťaťu naučiť sa viac používať a rozvíjať šedú kôru mozgovú.
Ak dieťa protestuje, že „všetci ostatní môžu byť na telefóne“, čo mu odpovedať bez zbytočných konfliktov?
Púšťať sa s dieťaťom do nekonečného dokazovania alebo porovnávania hádku len predĺži a v podstate to nevedie k želanému výsledku. Moje odporúčannie? Uznať dieťaťu pocity, neskĺznuť k porovnávaniu a držte sa svojho postoja. Úlohou rodiča nie je obhájiť svoje rozhodnutie, ale stáť si za tým, čo považuje za dôležité pre svoju rodinu. Učíme tým zároveň, že hodnoty rodiny nemusia byť rovnaké ako hodnoty iných ľudí, a že pravidlá platia aj vtedy, keď sa nám nepáčia.
Pravidlá o mobiloch, tak ako aj všetky ostatné pravidlá, by nemali byť z pozície „lebo som povedala“, ale jasne vysvetlené rozhodnutia, ktorým rodič sám verí. Tak dieťa dostáva informáciu, že pravidlo nie je o tom, aby mu bralo kontrolu, ale že má zmysel a vychádza z našej starostlivosti.
Čo môže rodič spraviť, aby deti netrávili dovolenku na mobile, ale zároveň sa nenudili? Máte nejaké osvedčené tipy?
Dovolenka by nemala byť o tom, aby rodič zapĺňal čas dieťaťa tak, aby sa nenudilo. Prvé dni je celkom fajn, ak sú naozaj naplánované zaujimavo pre deti alebo ešte lepšie, čo baví všetkých, aby sa dovolenka dobre „naladila“. Postupne môže byť program uvoľnenejší. Deti sa môžu stretávať s chvíľkami nudy, ktorá je zdravá a podporuje kreativitu.
Rodič by taktiež nemal sedieť za telefónom, ale dopriať si rovnako digitálny oddych. Pre menšie deti je zábava zbieranie kamienkov, mušlí, stavanie stanu z uterákov, väčšie deti možno zaujmú spoločenské hry, pri ktorých sa môže aj rodič uvoľniť a spraviť si zo seba srandu, to aj staršie deti vie rozosmiať a naladiť.
Ako môžeme deťom vysvetliť, že dovolenka nie je len o oddychu, ale aj o spoločných zážitkoch?
Ako sa hovorí vlastná skúsenosť je neprenosná, a preto za najúčinnejšie považujem dopriať im zažívať to. Nielen jeden alebo dva týždne v roku, ale pravidelne. Netreba more ani špeciálne miesta. Niekedy stačí len spoločný čas, ktorý ste si vyhradili iba na to, aby ste boli spolu a spoločne vyberali zážitky a dobrodružstvá. Nie vždy to musí vyjsť podľa predstáv, no aj tak to môže splniť účel.
Čo robiť, ak už počas dovolenky vidíme, že sa všetko točí okolo obrazoviek? Ako z toho von bez trestov a kriku?
Krik a tresty na dovolenke nikam nevedú. Aj keď plne rozumiem, aké je ťažké sa tomu vyhnúť. Ak si rodič uvedomí, že obrazovky zrazu zaberajú všetok čas, prvým krokom je pozrieť sa na seba. Ako sa pritom cítim? Čo som možno prehliadal pred dovolenkou a či mám teraz kapacitu to meniť. Je úplne v poriadku prijať fakt, že dovtedy som si nevytvoril ako rodič priestor situáciu sledovať. Dôležité je prijať realitu bez sebakritiky a bez obviňovania dieťaťa.
Chodí vaše dieťa neskoro spať? Mali by ste s tým čo najskôr niečo urobiť, zhoršuje sa mu pamäť a aj zdravie
Ak sa rozhodnem niečo zmeniť, je dobré to robiť nie z pozície moci „lebo som rodič a zakazujem“, ale z vnútorného presvedčenia, že to má zmysel. Nepovažujem za výchovné, trestať dieťa za niečo, čo sme mu doteraz tolerovali alebo dovolili. Výzvou aj pre rodiča je poňať to ako nie trest, ale snahu zažiť dovolenku inak – spolu.
Dovolenka môže byť vhodným impulzom, ale zázraky na počkanie sa nedejú. Ak obmedzím telefóny, je dobré na začiatok prevziať zodpovednosť za tvorbu programu s možnosťou diskusie a preferencií, čo by deti bavilo – spoločné aktivity, rozhovory, nové zážitky. Dieťa by malo cítiť, že pravidlo nevzniklo, aby rodič demonštroval svoju silu, ale preto, že mu na vzťahu a zdraví dieťaťa záleží. A potom už im môžeme aj nechať priestor na nudu.
Aký signál vysielajú deti, ktoré na dovolenke stále siahajú po mobile? Je to len zvyk?
Ak dieťa vezme mobil do ruky občas, napríklad, keď je dlhá cesta v aute alebo čaká na jedlo v reštaurácii, ide skôr o zvyknutý spôsob, ako „zabiť nudu“ a zabaviť sa. Takéhoto zvyku sa dá zbaviť ľahšie jednoduchým nastavením pravidiel, napríklad, že pri spoločnom jedle, žiadne telefóny, ale užijeme si seba a jedlo.
Ak však mobil používa v každej voľnej chvíli, aj keď má okolo seba ľudí, prírodu alebo možnosti hry, môže to byť znak už vznikajúcej závislosti a spôsobu, ako hľadá dieťa úľavu od stresu, nepríjemných emócií alebo znak toho, že jednoduchá prítomnosť reality je pre dieťa už nedostatočne zaujimavá. Vtedy už mobil neplní len funkciu zábavy a môže sa stať barličkou, nástrojom nezdravej regulácie emócií.
Existujú jednoduché pravidlá alebo „digitálny harmonogram“, ktorý môže rodine pomôcť nastaviť zdravú rovnováhu?
Áno, harmonogramy môžu byť veľmi nápomocné pri dodržiavaní pravidiel. V prvom rade, spoločná dohoda.
1. Zapojte deti do rozhovoru o tomto probléme, aby to nebrali ako nejaký „len“ ďalší zákaz. Tu musia cítiť, že vaše rozhodnutie a odhodlanie je jasné a má svoje dôvody.
2. Určite si „bezmobilové“ zóny a časy (napr. jedlo, hodina pred spaním, výlety, spoločné aktivity a hry, atď.)
3. Určite si aj čas, kedy je to akceptované, ktoré časti dňa (napr. po obede 30-60 min., po úlohách do školy a pod., deti tak vedia, kedy je vhodný čas a tiež vedia predvídať a plánovať si svoje iné aktivity).
4. Dospelí by mali ísť príkladom, aby to deti brali vôbec vážne.
5. Flexibilita je v poriadku. Život je aj o zmenách, takže ak plánujete dlhú cestu autom, čas sa môže aj natiahnuť alebo zasa ak je veľa aktivít, tak skrátiť, ak dieťa veľa času vyčerpalo po ceste autom. To už je na kreativite a dohode rodičov a detí. Podstatné však je, že tie zmeny riadi rodič. Byť aj tým „dobrým policajtom“ a doprianím výnimiek deti môžu byť ochotnejšie na spoluprácu a prospeje to aj vzťahu rodiča s dieťaťom.
