- aktualizované, 4. júna, 16:29
Dobrovoľní záchranári z Horskej služby Pieninského národného parku a Čergova spochybňujú rozhodnutie akreditačnej komisie rezortu vnútra o neudelení akreditácie pre integrovaný záchranný systém ich združeniam. Ich predstavitelia to v utorok uviedli spoločne počas tlačovej besedy v areáli historického kláštora v obci Červený Kláštor na Zamagurí.
Výsledkom rozhodnutia môže byť podľa nich predĺženie času záchrannej akcie a v konečnom dôsledku poškodenie samotného pacienta. Dobrovoľní záchranári zároveň rovnako kritizujú novelu zákona o Horskej záchrannej službe, ktorú do Národnej rady SR predložil poslanec Samuel Migaľ (Hlas-SD).
Ako priblížil Juraj Ružbarský z Horskej služby Čergov, posledná novela zákona o integrovanom záchrannom systéme (IZS) priniesla od roku 2023 vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek.
Nesplniteľné požadované doklady
„Ak má subjekt akreditáciu, je zaradený medzi IZS a operačné strediská môžu danú zložku volať na zásah,“ priblížil Ružbarský. Podľa Ružbarského síce združenie zaslalo v rámci doplnenia žiadosti o akreditáciu viaceré požadované doklady, mnohé však boli podľa jeho slov nad rámec zákona a zároveň nesplniteľné, či v niektorých prípadoch nejasné. Horským záchranárom z Čergova a Pienin však prišlo zamietavé stanovisko.
Hasiči budú mať nové zásahové vozidlá, záchranné zložky môžu milióny z dotácií čerpať na boj proti katastrofám (video+foto)
Z neho vyplýva, že nespĺňajú podmienku aktívnej činnosti súvisiacej s poskytovaním pomoci v tiesni pri ochrane života, zdravia, majetku alebo životného prostredia najmenej jeden rok pred podaním žiadosti. Podľa predsedu Horskej služby PIENAP-u Marka Popoviča združenia podajú voči rozhodnutiu rozklad.
Poškodený bude pacient
Horskí záchranári si kladú po tomto rozhodnutí otázku nad zmyslom ich činnosti.
„Ak nemáme byť napomocní tomuto štátu, tak našu činnosť, ktorú vykonávame v súčasnosti dobrovoľne, bez nároku na odmenu, budú vykonávať základné záchranné zložky,“ povedal Ružbarský. Takýto postup podľa dobrovoľných záchranárov predĺži čas záchrannej akcie a v konečnom dôsledku bude poškodený pacient.
„Poskytneme prvú pomoc, ale čo sa týka transportu, budú musieť prísť hasiči, hoci sme ho schopní vykonať, ale nemáme akreditáciu,“ poznamenal Ružbarský.
„Ide nám o to, aby sa v tejto oblasti ochrany niečo urobilo a zlepšilo, lebo súčasný stav je neúnosný,“ skonštatoval Popovič. Zároveň pripomenul, že dobrovoľní horskí záchranári fungujú už desaťročia.
Nezastupiteľné miesto dobrovoľných záchranárov
Akreditačné snahy horskej služby v Pieninách podporil aj starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný. Podľa jeho slov majú dobrovoľní záchranári nezastupiteľné miesto v rámci ochrany života.
„Vzhľadom na to, že Pieninský národný park je hojne navštevovaný turistami, ich úloha je nezastupiteľná,“ skonštatovať. Dopad by to podľa jeho slov mohlo mať aj na cestovný ruch.
V okrese Rožňava sa stala dopravná nehoda viacerých áut, zasahovať museli dva záchranárske vrtuľníky
„Obávame sa toho, že počet návštevníkov sa zníži, práve kvôli tomu, že nemáme zabezpečenú ochranu zdravia a života,“ dodal. Profesionálna Horská záchranná služba totiž podľa jeho slov pôsobí v Pieninách len počas dvoch mesiacov počas hlavnej turistickej sezóny. Problémom by tak podľa neho mohlo byť práve obdobie mimo sezóny.
Búrka v pohári vody
Poslanec Samuel Migaľ v reakcii pre médiá uviedol, že celý spor považuje za búrku v pohári vody a búchanie na otvorené dvere. Podľa jeho slov majú dobrovoľní horskí záchranári u neho vždy dvere otvorené a rád si vypočuje ich názor. Dodal však, že doteraz od nich žiaden konkrétny návrh či podnet, ako zákon vylepšiť, neobdržal.
„Mnou predkladaný zákon totiž žiadnym spôsobom neobmedzuje ich činnosť. Cieľom je iba to, aby bola táto činnosť regulovaná a nevykonávali ju neškolení amatéri, čo je určite aj v záujme dobrovoľných horských záchranárov,“ poznamenal.
Podľa jeho slov tak medzi dobrovoľníkmi a profíkmi vznikne štandardný zmluvný vzťah, na základe ktorého budú mať všetky oprávnenia ako profesionálna Horská záchranná služba. Ako Migaľ vysvetlil, novelu predkladá práve preto, aby aj dobrovoľní horskí záchranári mali silnejšie postavenie, pretože si ich nasadenie nesmierne váži.
Ľahší prístup do systému
Hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann v reakcii pre agentúru SITA potvrdil, že podľa platného právneho stavu, ktorý prijala predchádzajúca vláda, môžu mimo horských oblastí spolu so zložkami IZS zasahovať len občianske združenia, ktoré boli schválené akreditačnou komisiou. Dodal, že dvom spomínaným horským službám nebola udelená akreditácia z dôvodu nesplnenia podmienok akreditačnej komisie.
Na diaľnici D1 sa stala vážna nehoda, jednu zo zranených osôb viezol do nemocnice vrtuľník
„Práve novelou zákona o HZS sa snažíme umožniť jednotlivým občianskym združeniam ľahší prístup do systému IZS, aby ich členovia mohli nadobudnúť potrebnú odbornú spôsobilosť, čím sa predíde neodbornej manipulácii s osobami, ktorým bude poskytovaná pomoc zo strany členov občianskych združení, ktoré budú akreditované akreditačnou komisiou,“ ozrejmil.
Samotná oblasť Pieniny spadá pod Vysoké Tatry. Pri udeľovaní akreditácie na úseku IZS je podľa ministerstva rozhodujúce stanovisko príslušnej základnej záchrannej zložky, v tomto prípade Horskej záchrannej služby. Zmluvu s ňou má aktuálne uzatvorených 32 dobrovoľných záchranárov, z toho štyria sú priamo z oblasti Pieniny.
Odborná spôsobilosť
Hovorca rezortu vnútra ďalej pripomenul, že podľa súčasného zákona o Horskej záchrannej službe je záchranná činnosť v horských oblastiach podmienená odbornou spôsobilosťou. Tí, ktorí vykonávajú obdobné záchranné práce mimo horských oblastí, nemusia mať podľa súčasnej legislatívy žiadnu odbornú spôsobilosť.
Úrad pre verejné obstarávanie usvedčil Šutaja Eštoka z klamstva, Mikulec žiada ministra o ospravedlnenie (video)
„Nepodmienenie tejto činnosti adekvátnou odbornou spôsobilosťou môže viesť k ohrozeniu zdravia a života zachraňovanej osoby, respektíve osôb, ktoré sa podieľajú na takejto záchrannej činnosti. V poslaneckom návrhu novely zákona sa preto navrhuje, aby vo vymedzených lokalitách, mimo vymedzených horských oblastí, kde pôsobí Horská záchranná služba, pri záchrannej činnosti s použitím lanovej, respektíve horolezeckej techniky, bola potrebná odborná spôsobilosť obdobne, ako ju majú záchranári v horských oblastiach,“ konkretizoval Neumann.
V súčasnej dobe odbornú spôsobilosť na záchranné práce pomocou horolezeckej techniky vykonáva len Horská záchranná služba. V poslaneckom návrhu novely zákona sa tak podľa hovorcu navrhuje vymedziť lokality, v ktorých je potrebná odborná spôsobilosť a popísať podmienky na získanie takejto odbornej spôsobilosti.