BAGDAD 20. marca (WEBNOVINY) – Iracká i zahraničná verejnosť si v stredu pripomenie 10 rokov od Američanmi vedenej invázie, ktorej cieľom bolo nielen zvrhnutie režimu Saddáma Husajna, ale taktiež jeho nahradenie liberálno-demokratickým zriadením založeným na princípoch vlastných Západu.
Predstavu „oslobodenia“ Iračanov sa však nepodarilo naplniť a krajina v srdci Blízkeho východu dnes namiesto musí zápasiť s náboženským násilím a nekonečnými politickými spormi.
Nestabilita po invázii viedla k dlhoročnej vojne s desaťtisícmi obetí, zatiaľ čo zbrane hromadného ničenia, ktoré údajne vlastnil Husajn a mali byť hlavným dôvodom vpádu zahraničných vojsk, sa nikdy nenašli.
Krvavé útoky v Iraku zostávajú na dennom poriadku aj po formálnom ukončení vojny v roku 2011, keď z krajiny odišli poslední americkí vojaci. Washington sa však snaží aj naďalej vplývať na tamojšie dianie, keďže sa obáva dôsledkov oslabovania vlády v Bagdade.
Nezrovnalosti ohľadom času útoku
Medzinárodná operácia proti Husajnovi, na ktorej sa v počiatočnej fáze okrem Američanov podieľali aj Británia, Austrália a Poľsko, sa začala 20. marca 2003 v skorých ranných hodinách miestneho času, vzhľadom posun oproti USA je však niekedy uvádzaný aj dátum 19. marca.
Irackí predstavitelia pred výročím neohlásili žiadne oficiálne podujatia. Tie sa budú pravdepodobne konať až 9. apríla, keď uplynie 10 rokov od pádu Bagdadu. Necelý mesiac po dobytí hlavného mesta vtedajší prezident USA George W.
Bush oznámil, že misia bola splnená, hoci na miesto porazenej Husajnovej armády nastúpili prívrženci ľudového odboja a náboženskí radikáli. Po bombovom útoku z 22. februára 2006, ktorého terčom bola šiitská mešita v meste Sámarrá, násilie prerástlo do občianskej vojny.
Krajina je stále nepokojná
Štatistiky ukazujú, že celý konflikt si vyžiadal životy najmenej 112-tisíc civilistov ako aj vyše 4 800 zahraničných, prevažne amerických vojakov. Napriek tomu, že násilie od roku 2008 ustupuje, terajšia situácia v porovnaní s inými krajinami zďaleka nie je pokojná.
Konflikt okrem toho pretrváva aj na politickej scéne, kde sa proti šiitskému premiérovi Núrímu al-Málikímu postavili bývalí spojenci obviňujúci ho zo sústreďovania moci do vlastných rúk. Bežní Iračania medzitým zápasia s ďalšími problémami, ako sú chýbajúce základné služby či vysoká miera nezamestnanosti.
Vzhľadom na prekvitajúce obchodovanie s ropou pritom štát netrpí nedostatkom financií a Irak svojimi rozpočtovými príjmami prevyšuje napríklad Egypt, čo je krajina s vyše dvojnásobným počtom obyvateľov. Skutočnosť, že sa rozdiel neodzrkadľuje v životnom štandarde, analytici pripisujú najmä neschopnosti úradníkov a všadeprítomnej korupcii.
Bombové útoky v Bagdade a iných častiach Iraku pokračovali aj v predvečer výročia, keď výbuchy usmrtili najmenej 50 ľudí a 160 ďalších zranili. Autá naložené výbušninou v utorok odpálili na trhovisku v centre Bagdadu ako aj vo viacerých ďalších štvrtiach.
K útokom sa zatiaľ neprihlásila žiadna skupina, podobné činy sú však zvyčajne dielom irackej odnože al-Kájdy používajúcej označenie Islamský iracký štát. Hovorca premiéra v utorok oznámil, že vláda z bezpečnostných dôvodov rozhodla o šesťmesačnom odklade komunálnych volieb, ktoré boli pôvodne naplánované na 20. apríla.
Video: Útok na Irak v roku 2003
https://www.youtube.com/watch?v=3pXL3jfKjjs