KANTON 28. septembra (WebNoviny.sk) – Vedcom zo Sunjatsenovej univerzity v čínskom Kantone sa ako prvým na svete podarilo vykonať presnú chemickú operáciu na ľudských embryách.
Odborníci použili metódu upravovania dusíkatých báz v DNA, aby opravili chybu v genetickom kóde. Informoval o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na čínsky vedecký tím.
Vedci zákrok vykonali na laboratórne vyvinutých embryách s beta-talasémiou, dedičným ochorením krvi. Chorobu spôsobuje zmena v jednej zo štyroch dusíkatých báz – adeníne (A), guaníne (G), cytozíne (C) a tymíne (T) – známa ako bodová mutácia.
Otvára nové možnosti
Kombinácie spomínaných štyroch báz tvoria kódy na zápis genetickej informácie. Odborníci v Kantone preskenovali vzorku s DNA, ktorá obsahovala chybnú kombináciu, a následne zmenili bázu G na bázu A, čím ju opravili.
Video: Teplé jaskyne pod ľadom v Antarktíde ukrývajú neznáme druhy rastlín a živočíchov
„Sme prví, ktorí názorne predviedli uskutočniteľnosť liečenia genetického ochorenia v ľudskom embryu s použitím systému bázového upravovania,“ vyjadril sa člen vedeckého tímu Ťün-ťiou Chuang. Podľa neho ich výskum otvára nové možnosti na liečenie pacientov a prevenciu rodenia bábätiek s beta-talasémiou a „ďalšími dedičnými chorobami“.
Menej nechcených vedľajších účinkov
Upravovanie báz je pokrokom od metódy génového upravovania známej ako Crispr, ktorá už vo vede spôsobila revolúciu píše BBC. Crispr, ktorá umožňuje vedcom vložiť nové genetické informácie, preruší DNA a zatiaľ, čo sa telo snaží toto narušenie opraviť, deaktivuje daný gén.
Bázové upravovanie funguje na princípe výmeny jednotlivých dusíkatých báz za iné a podľa Davida Liua, ktorý bol priekopníkom tejto metódy na Harvardovej univerzite, je oveľa efektívnejšie.
Tiež ho sprevádza menej nechcených vedľajších účinkov. „Asi dve tretiny zo známych ľudských genetických variánt spojených s chorobami sú bodovými mutáciami. Bázové upravovanie tak má potenciál priamo opravovať, a pre vedecké účely reprodukovať, mnoho patogénnych mutácií,“ vysvetlil.
Výskumný tím zo Sunjatsenovej univerzity v Kantone bol tiež prvým, ktorý použil spomínanú metódu Crispr na ľudských embryách.
