Len čo sa začnú prvé farebné lístky jemne znášať zo stromov, mnohí záhradkári si len povzdychnú – opäť je tu to nekonečné hrabanie. Ale čo keby ste vedeli, že skúsení odborníci odporúčajú nechať hrable radšej bokom? Alebo ich aspoň nepoužívať tak často, ako sme zvyknutí.
Lístie je symbolom jesene – hýri farbami, deti ho s nadšením zbierajú, vyrábajú z neho vence, drakov či koláže. No dospelí ho väčšinou vnímajú ako nepríjemnú povinnosť – hodiny práce s hrabľami a potom otázka: čo s tým všetkým lístím? Pravda je, že odpoveď je jednoduchšia, než sa zdá.
Lístie ako dar pre pôdu: prírodné hnojivo a ochranný mulč
Nie je nutné snažiť sa pozbierať každé jedno lístoček – to by bolo aj tak nemožné. Dokonca ani fukár vám nepomôže úplne, a navyše spotrebuje čas aj energiu. Skúsení záhradníci preto radia: nechajte lístie tam, kde môže prospieť.
Stačí ho použiť ako prirodzené hnojivo pre stromy alebo mulč pre rastliny. Ak máte kompost, je to ešte lepšie – lístie v ňom vytvorí ideálnu vrstvu medzi trávou a konárikmi, ktorá pomáha udržať správnu vlhkosť a podporuje rozklad.
Kedy je potrebné lístie z trávnika odstrániť
Jedno pravidlo však platí – na trávniku by lístie cez zimu zostať nemalo. Ak ho necháte ležať vo väčšej vrstve, vytvorí na tráve „pokrievku“, pod ktorou sa drží vlhkosť, plesne a huby. Na jar vás tak namiesto zelenej plochy čakajú holé miesta, mach a nevzhľadné fľaky.
To však neznamená, že ho máte vyhadzovať. Naopak – využite ho rozumne. Môžete ho nahromadiť okolo ovocných stromov, kde sa postupne rozloží a na jar ho stačí len ľahko zapracovať do pôdy. Stromy tak získajú výživnú organickú potravu podobne ako pri použití posekanej trávy v lete.
Mulčovanie – jednoduchá ochrana rastlín pred mrazom
Ďalším výborným spôsobom je rozsekanie lístia pomocou mulčovacej kosačky. Takto spracované kúsky rozložte pod kríky alebo na záhony, napríklad k ružiam. Vznikne tak prirodzená vrstva mulču, ktorá chráni korene rastlín pred mrazom aj pred vysýchaním počas zimných mesiacov.
Ak máte kompost, lístie je jeho vítanou súčasťou. Dôležité je však striedať ho s vrstvami vetvičiek alebo iného hrubšieho bioodpadu. Príliš hrubá vrstva samotného lístia sa totiž rozkladá veľmi pomaly.
Čomu sa vyhnúť: nie všetko lístie patrí do kompostu
Záhradkári upozorňujú, že do kompostu by sa nemali dávať vetvičky z tují – obsahujú látky, ktoré spomaľujú proces rozkladu. Väčšina jesenného lístia však pochádza z ovocných stromov, ktoré sú pre kompost ako stvorené. Výnimkou sú choré alebo škodcami napadnuté listy – tie musia zo záhrady preč.
Keďže pálenie lístia je zakázané, jedinou možnosťou je odvoz na zberný dvor.
Niektoré druhy lístia sa navyše rozkladajú veľmi pomaly – napríklad z orecha alebo pagaštanu (gaštana konského). Tie je lepšie využiť inak, napríklad ako mulč na miestach, kde nepotrebujete rýchly rozklad, alebo ich odložiť bokom na samostatný kompost.
Záver: Menej práce, viac úžitku
Ak sa teda chcete tejto jesene vyhnúť úmornej drine a zároveň dopriať svojej záhrade niečo dobré, nehrabte lístie zbytočne. Naučte sa ho využívať v prospech pôdy, rastlín aj stromov. Príroda sama vie, ako so svojimi darmi naložiť – stačí jej do toho zbytočne nezasahovať.
Výsledkom bude nielen úrodnejšia a zdravšia pôda, ale aj ušetrený čas a energia, ktoré môžete venovať niečomu, čo vám na záhrade robí radosť.
