Stále intenzívnejšie využívanie pesticídov a iných chemických látok v poľnohospodárstve predstavuje na Slovensku vážnu výzvu pre kvalitu pitnej vody. Podľa aktuálnych údajov Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) a analýz Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) sa zvyšuje obsah nebezpečných herbicídov a iných organických látok v podzemných zdrojoch vody. Tento stav ohrozuje najmä domácnosti, ktoré používajú vlastné studne, ale čoraz viac sa dotýka aj obcí napojených na verejné vodovodné siete.
Rastúce množstvo pesticídov v slovenskej vode
Pesticídy, vrátane herbicídov, insekticídov a fungicídov, nachádzajú široké uplatnenie vo veľkoplošnom pestovaní plodín od Záhoria až po Východoslovenskú nížinu. Ich chemické zloženie sa odvíja od typu škodcov, proti ktorým sa používajú. Väčšina moderných poľnohospodárskych postupov si vyžaduje aspoň nejaké množstvo chemických prípravkov, aby sa zabezpečila vysoká úroda. Tieto látky sa však dokážu z pôdy vyplaviť hlbšie a preniknúť až do podzemných vôd.
Najmenej rizikové sú takzvané biologicky odbúrateľné prípravky, ktoré účinkujú iba proti cieľovým škodcom a rýchlo sa rozkladajú v prírode. Ťažkosti však spôsobujú najmä agresívne herbicídy s dlhou dobou rozkladu, organofosfáty či neonikotinoidy. Pri dlhodobom pôsobení môžu škodiť nielen ľuďom, ale aj užitočnému hmyzu, vtákom a iným zložkám ekosystému.
Druhy a účinky vybraných herbicídov
Glyfosáty
Patria k najviac používaným herbicídom na Slovensku. Sú účinné proti širokej škále burín a poľnohospodári ich aplikujú na poliach s kukuricou, repkou olejnou či obilninami. Problém spočíva v tom, že glyfosáty ostávajú v pôde dlho a môžu sa prepracovať do spodných vôd. Vyššie koncentrácie týchto látok už mnohí vedci spájajú s negatívnymi dopadmi na zdravie a na biodiverzitu.
Triaziny
Medzi tie známejšie patrí napríklad atrazín, ktorý je v niektorých krajinách EÚ prísne regulovaný. Na Slovensku sa v minulosti vo veľkom používal pri pestovaní kukurice. Triaziny sa vyznačujú schopnosťou prenikať do vodných tokov i do podzemných vôd, kde môžu pretrvávať niekoľko rokov.
Fenoxykyseliny
Označované tiež ako fenoxyherbicídy, slúžia na reguláciu burín nielen v poľnohospodárstve, ale aj na trávnikoch v mestských parkoch či na súkromných záhradách. Hoci sú účinné v ničení nežiaducej vegetácie, pri nesprávnej aplikácii a vysokých dávkach môžu negatívne vplývať na vodné ekosystémy či dokonca znížiť kvalitu pitnej vody.
Slovenské štúdie poukazujú na zhoršovanie kvality vôd
Podľa Správy o stave vôd na Slovensku za rok 2023, ktorú zverejnilo Ministerstvo životného prostredia SR, sa v niektorých oblastiach zaznamenali vyššie hodnoty prítomnosti pesticídov, než dovoľujú platné limity. Táto správa upozorňuje na fakt, že najproblematickejšia situácia je v podzemných vodách, kde sa pesticídy, dusičnany a iné chemické látky hromadia a v dôsledku dlhodobého presakovania z polí dokážu kontaminovať studne.
Najčastejším znečisťovateľom podzemných vôd sú dusičnany z hnojív a zo živočíšnej výroby. No v ostatných rokoch čoraz častejšie narážame na zvýšené množstvo herbicídov, ktoré sa len ťažko eliminujú klasickými metódami úpravy vody.
Antibiotiká a rezíduá liečiv vo vode
Hoci téma pesticídov je veľmi aktuálna, nie je jedinou príčinou znečistenia pitnej vody. Výskumný ústav vodného hospodárstva vo svojej správe z roku 2023 upozorňuje aj na prítomnosť antibiotík, hormónov a iných farmaceutických látok. Tieto sa do prírody dostávajú cez odpadové vody z domácností či priemyselných chovov zvierat. V kombinácii s pesticídmi a ďalšími chemickými látkami tak vzniká kokteil potenciálne nebezpečných zlúčenín, ktoré môžu mať negatívny dosah na zdravie aj na celkovú rovnováhu ekosystémov.
Opatrenia a možnosti riešenia
1. Monitorovanie a zdieľanie údajov
Dôležitým krokom je zber detailných informácií o tom, kde, kedy a aké pesticídy sa aplikujú. Cielený monitoring znečistenia pôd a podzemných vôd pomáha odhaliť, v ktorých oblastiach dochádza k najmasívnejšej kontaminácii a aké opatrenia sú nutné.
2. Zodpovedný prístup v poľnohospodárstve
Slovenskí farmári by sa mali riadiť zásadou „menej je viac“ a používať len také množstvo herbicídov a hnojív, aké je naozaj nevyhnutné. Zavádzanie integrovaných metód ochrany rastlín, ochranných pásov okolo vodných tokov či pestovanie medziplodín môže výrazne znížiť únik pesticídov do životného prostredia.
3. Úprava vody a pravidelné testy
Pre majiteľov súkromných studní je kľúčové nechať si vodu pravidelne testovať. Ak laboratórne výsledky poukážu na zvýšené hladiny herbicídov alebo dusičnanov, riešením môže byť vhodná filtrácia, reverzná osmóza či iná dostupná technológia na odstraňovanie pesticídov.
4. Ekologický prístup
Väčší dôraz na ekologické poľnohospodárstvo znamená nižšiu spotrebu syntetických chemikálií. Výber biopotravín zo slovenských fariem, kde sa dodržiavajú prísnejšie normy na používanie postrekov, dokáže nepriamo podporiť rozvoj udržateľných metód pestovania.
Čo môže urobiť bežný spotrebiteľ?
- Obmedziť chemické postreky na vlastnej záhrade: Mnohé buriny sa dajú regulovať mechanicky alebo prírodnými prostriedkami (napríklad výluhy z byliniek).
- Zvážiť čas postrekov: Ak už musíte použiť herbicídy, aplikujte ich v suchých dňoch a vyhnite sa postrekom tesne pred predpovedaným dažďom, aby sa prípravky nevyplavili do podzemných vôd.
- Podporiť miestnych ekofarmárov: Dopyt po bioproduktoch pomáha rozširovať udržateľné spôsoby hospodárenia, ktoré minimalizujú chemickú záťaž prírody.
- Zachovávať biodiverzitu: Výsadbou medonosných kvetov a kríkov podporíte užitočný hmyz, ktorý prirodzene znižuje výskyt škodcov.
Kvalita pitnej vody: spoločný cieľ
Kontaminácia pitnej vody pesticídmi je komplexný problém, ktorý vyžaduje synergiu rôznych aktérov – od poľnohospodárov a výrobcov postrekov až po štátne inštitúcie a konečných spotrebiteľov. Iniciatívy na obmedzenie toxických látok v poľnohospodárstve, precízne monitorovanie vôd a osveta o udržateľných metódach pestovania môžu pomôcť zabezpečiť, aby naše vodné zdroje zostali čisté a bezpečné pre budúce generácie.
Zodpovedný prístup k vode je investíciou do zdravia nás všetkých. Každý krok, ktorý zníži množstvo chemikálií v prostredí, sa skôr či neskôr prejaví aj na kvalite pitnej vody a na vitalite celého ekosystému.
Ochrana pred tichým zabijakom, ktorým môže byť znečistená voda, si teda žiada zmenu myslenia na úrovni jednotlivcov aj inštitúcií – len tak dokážeme zabezpečiť, že voda, ktorú pijeme, bude naozaj zdravotne neškodná a dlhodobo udržateľná pre každého obyvateľa Slovenska.
