Ak sa vám páčia miesta mimo bežných turistických trás a chcete pocítiť úzky kontakt s nedávnou vojenskou históriou, vypravte sa do ešte neokukaného zákutia pohoria Dinara, ktoré tvorí prirodzenú hranicu medzi Chorvátskom a Bosnou a Hercegovinou. V hustom lese a strmých skalných previsoch sa tu ukrýva zvláštny “cintorín” – rad opustených tankov, roztrúsených po nehostinných úbočiach. Miestni obyvatelia mu hovoria „cintorín obrnených kolosov“ a návšteva tohto miesta dokáže vyvolať zimomriavky aj u tých najmenej vnímavých.
Video z miesta:
1. Drsná kráska Dinarských Álp
Dinara je najvyšším vrchom rovnomenného pohoria, súčasť rozsiahleho systému Dinarských Álp. Na prvý pohľad môže vyzerať divoko a nehostinne – v lete tu často panujú úmorné teploty prevyšujúce 40 °C, v zime zas dokážu padnúť mrazy a napadnúť metrové snehové jazyky. Nedostatok povrchovej vody umocňuje dojem pustatiny: v rozpukanom krasovom teréne sa dažďová voda okamžite vpíja pod povrch. Avšak práve tento neľútostný charakter krajiny vytvára dokonalé podmienky pre ozbrojené zložky, ktoré tu trénujú pred simuláciou bojových záťaží.
2. Stratégia a osud mesta Knin
Pod horou Dinara sa rozprestiera historické mesto Knin, ktoré bolo v priebehu vojny za chorvátsku nezávislosť (1991–1995) kľúčovým oporným bodom. V auguste 1995 sa tu odohrala Operácia Búrka (Operacija Oluja), jedna z najrozsiahlejších a najtvrdších vojenských akcií v celej oblasti bývalej Juhoslávie. Po skončení konfliktu armáda Chorvátska nijako nezanevrela na drsné úbočia Dinár: ostali tu výcvikové priestory, v ktorých sa nacvičujú taktiky nasadenia ťažkej techniky v extrémnych podmienkach.
3. Cintorín tankov na Crvena Zemlja
Asi 15 km severne od Kninu, v lokalite nazývanej Crvena Zemlja, objavíte unikátnu zbierku chátrajúcich obrnených bojových vozidiel – päť vozidiel, ktoré už desaťročia odpočívajú medzi skalami a borovicovými lesmi.
Tri americké stíhače tankov M36 Jackson
Pôvodne vyrobené počas 2. svetovej vojny, pomáhali deblokovať nemecké opevnenia v Európe. Po ukončení vojny sa niektoré zostávajúce kusy dostali do Juhoslávie ako prebytočný materiál. V 90. rokoch ich chorvátska armáda ešte využívala – najmä ako terče počas dynamických ostrých cvičení. Dnes ich torzá pokrýva silná vrstva hrdze, výstrely roztrieštili ich kovové pancierovanie, plamene spálili vnútorné priestory a korene stromov postupne prenikli do interiérov.
Dva sovietske tanky T-55
Legendárny model T-55, vyrábaný v 50. a 60. rokoch nielen v ZSSR, ale aj v Československu (v pražských kasárňach a brnianskych továrňach), sa postupne stal základom pancierových síl mnohých armád. Dva exempláre ukotvené v Dinarách sú v nezvyčajne zachovalom stave – vnútorné komponenty, sedadlá a ovládacie prvky vraj prekvapivo dobre odolali času. Odhaliť presný dôvod, prečo ich vojaci nechali stáť uprostred prírody, je ťažké: možno išlo o dočasný odsun, možno sa plánovalo ich ďalšie nasadenie, ale realita vojnových rozpočtov a modernizácie techniky ich odsúdila do ústrania.
4. Atmosféra a bezpečnosť návštevy
Na rozdiel od upravených vojenských múzeí s informačnými tabuľkami a vyleštenými exponátmi, cintorín tankov pôsobí surovo a autenticky. Nikde tu nenájdete smerovníky ani ploty – iba zvyšky pancierov, kopy odvetrávacích uličiek a rozhádzané diely ako tiché memento vojnových rokov. Miesto však stále patrí armáde a pravidelne tu prebiehajú cvičenia; turistu môže sprevádzať lupot výstrelov a dunenie motorov na doskúšanie ťažkých strojov.
Pred plánovanou návštevou sa preto oplatí informovať o aktuálnom výcvikovom kalendári v miestnej vojenskej správe alebo na internetových fórach nadšencov vojenskej histórie. Ochranné pomôcky, dostatok vody a pevná obuv sú pri presune po kamenistých chodníkoch nevyhnutné.
5. Neobyčajný zážitok mimo utieranej turistiky
Ak hľadáte pokojné lúky s výhľadom na Jadran či upravené chodníčky s lavičkami, Dinara to nie je. No pre tých, ktorí chcú zažiť adrenalín, pohladiť myseľ výhľadom na divokú prírodu a získať hmatateľný kontakt s dedičstvom moderných konfliktov, ponúka jedinečný zážitok. Cintorín tankov je miestom, kde sa prelína história, technika a príroda v monumentálnej symfónii ticha a skazy.
Aj keď kovové obrnené kolosy podliehajú zubu času a vegetácia si odvážne preráža cestu cez pancier, ich prítomnosť stále pripomína, že vojna nezmizne jedným posledným výstrelom – stopy strelného prachu a krvi zostávajú v krajine ešte mnoho rokov. A práve toto tiché svedectvo robí návštevu “cintorína tankov” takým nezabudnuteľným, hoci mrazivým, dobrodružstvom.
