Predstava, že by ste sa dnes vybrali nakupovať do Československa 80. rokov minulého storočia s aktuálnou výplatou, vyvoláva úsmev, možno aj pobavenie. No zároveň poskytuje veľmi zaujímavý pohľad na to, ako sa za uplynulé desaťročia dramaticky zmenila hodnota peňazí, spôsob nakupovania, ale aj celý životný štýl v socialistickom Československu.
Vtedajšia socialistická ekonomika bola totiž výrazne odlišná od tej súčasnej. Ceny všetkých výrobkov určoval štát, čo malo za následok nízke ceny, ale súčasne aj výrazný nedostatok mnohých produktov. Bežnou realitou boli nekonečné rady pred obchodmi, čakanie na tovar, ktorý často ani nedorazil, či systém „kto má známosti, ten má všetko“. Dnes takmer nepredstaviteľné pomery.
Napriek tomu, že niektoré tovary boli ťažko dostupné, životné náklady patrili k tým nižším položkám. Neuveríte, ale nájom za trojizbový byt sa pohyboval v rozpätí 175 až 295 Kčs mesačne, čo bola menej než desatina priemerného platu. Toto však bola jedna z mála položiek, ktoré boli vtedy pomerovo výrazne lacnejšie ako dnes.
Ak vás táto predstava zaujala a chcete sa na vlastné oči pozrieť, ako by mohol vyzerať taký nákup s dnešným platom v 80. rokoch, pozrite si nasledujúce video. Zachytáva presne to, o čom sme hovorili – od cien bežných potravín až po dostupnosť spotrebičov.
▶️ Video: Čo všetko by sme si mohli kúpiť v 80. rokoch za dnešnú výplatu
Ako vyzeral vtedajší plat v porovnaní s tým súčasným?
Okolo roku 1985 bola priemerná mzda v Československu asi 3-tisíc korún československých (Kčs). Pre porovnanie, v roku 2024 sa v Česku pohybuje priemerná výplata približne na úrovni 46 000 Kč. Znamená to teda, že dnes zarábame viac než pätnásťkrát toľko, čo bežný občan v 80. rokoch.
Na prvý pohľad ide o obrovský rozdiel, ktorý by z dnešnej mzdy urobil vtedajšieho človeka takmer bohatým. Lenže, ako to už býva, existovalo tu veľké „ale“. A tým bol spomínaný nedostatok.
Aké ceny mali potraviny a bežné veci?
Ceny potravín boli skutočne výrazne nižšie ako dnes. Chlieb ste si kúpili približne za štyri koruny, liter mlieka v známom plastovom vrecúšku (ľudovo nazývanom aj „igelitové vemeno“) vyšiel na približne dve koruny. Maslo stálo desať korún, ale dalo sa kúpiť aj štvrťkilové balenie (tzv. „osminka“) za 2,50 Kčs. Fľaškové pivo stálo len 2,50 Kčs, obed v závodnej jedálni vyšiel na približne 6 Kčs a do kina ste šli za päť korún. Populárne cigarety ako „startky bez filtra“ alebo „marsky“ ste kúpili za sedem až desať korún.
Ak by ste teda mali dnešnú mzdu, mohli by ste si kúpiť viac ako desaťtisíc bochníkov chleba alebo cez dvadsaťtisíc litrov mlieka. Za jednu jedinú výplatu by ste zásobili celú rodinu na mnoho mesiacov, možno aj rokov. To by bol skutočný život v prebytku – samozrejme, teoreticky.
Veľký háčik menom „úzkoprofilový tovar“
Napriek relatívnej lacnote existoval zásadný problém: nedostatok. Napríklad televízory sovietskej výroby sa predávali približne za 7-tisíc Kčs, chladničky za 4-tisíc Kčs a práčky za 5-tisíc Kčs. S dnešným platom by ste si pohodlne kúpili kompletné vybavenie domácnosti na jediný záťah. Avšak tovar jednoducho nebol dostupný. To, čo dnes nazývame nedostatkom, sa vtedy označovalo ako „úzkoprofilový tovar“. Často sem patril dokonca aj toaletný papier.
Typickým príkladom bol automobil Škoda 105. Jeho cena sa pohybovala okolo 55-tisíc korún. Aj keď by dnešná výplata nepokryla celé auto naraz, bol tu väčší problém. Na automobil sa totiž čakalo aj niekoľko mesiacov, dokonca rokov, a kto nemal správne kontakty, mal jednoducho smolu.
Fenomén menom Tuzex
Ak ste niečo veľmi túžili zohnať a na bežnom trhu to nebolo, cesta viedla do Tuzexu. Toto bol obchod určený na predaj zahraničného tovaru, kde sa platilo špeciálnymi poukážkami – bonmi. Bony ste oficiálne získali výmenou za valuty v bankách, čo bolo pre bežného občana nedosiahnuteľné, preto prosperoval čierny trh s bonmi. Tzv. veksláci ich predávali za päť korún za jeden bon.
V Tuzexe ste mohli kúpiť oblečenie zo západu ako legendárne rifle Levi’s, kozmetiku, hračky (napríklad autíčka „angličáky“ či bábiky Barbie), alkohol a dokonca aj elektroniku vrátane videoprehrávačov, ktoré vtedy boli skutočným symbolom luxusu.
Ako bolo s bývaním a energiami?
Bytová otázka sa riešila najmä štátnou výstavbou a prideľovaním tzv. podnikových bytov. Nájomné bolo skutočne symbolické, ako už bolo spomenuté, približne 200-300 Kčs za trojizbový byt. Energie a plyn boli výrazne dotované štátom, takže mesačné náklady na bývanie boli zanedbateľné. S dnešným príjmom by ste dokázali pokryť bývanie a energie na niekoľko rokov dopredu.
Lenže ani v tomto prípade nešlo primárne o peniaze. Byty boli prideľované podľa poradia, pracovného postavenia, alebo jednoducho podľa „známostí“.
Záver: Peniaze nie sú všetko
Z tohto historického porovnania jasne vyplýva, že aj keď by dnešná výplata bola na socialistickom trhu skutočným bohatstvom, peniaze v tom čase zďaleka neznamenali všetko. Realita bola o niečom úplne inom – o čakaní, známostiach a trpezlivosti, čo dnes mnohým z nás pripadá až absurdné.
Možno je teda fajn si uvedomiť, že aj keď dnes platíme za niektoré veci omnoho viac, aspoň máme istotu, že ich môžeme jednoducho kúpiť kedykoľvek chceme, a to bez front, poradovníkov a vekslákov.
