Nie každá bedľa, ktorú nájdete na trávniku či v záhrade, je bezpečná. Mnohé z nich vyzerajú na pohľad rovnako – majú veľký klobúk, vysoký tŕeň a typickú vôňu húb – no niektoré druhy môžu po konzumácii spôsobiť nepríjemné tráviace ťažkosti, dokonca aj otravu. Typickým príkladom je bedľa záhradná (Chlorophyllum brunneum), ktorá sa často zamieňa s obľúbenou bedľou vysokou (Macrolepiota procera).
Video: Ako rozlíšiť „záhradné“ bedle od jedlých
Pozrite si názornú ukážku rozlišovacích znakov priamo vo videu:
Bedľa záhradná – huba, ktorá môže uškodiť
Bedľa záhradná sa najčastejšie objavuje v záhradách, parkoch, na komposte či v skleníkoch. Vyhovuje jej živinami bohatá, často hnojená pôda, preto ju bežne nájdeme aj v blízkosti ľudských obydlí.
Na prvý pohľad pôsobí mohutne a lákavo – jej klobúk môže mať priemer až 20 centimetrov, má krémovo hnedastý povrch s tmavšími šupinami a často aj praskliny. Tŕeň je hrubý a na báze tvorí hľuzovitý výrastok s ryhovaním (tzv. golier).
Po rozkrojení alebo otlačení sa dužina zafarbí dočervena až červenohneda – a práve to je prvý varovný znak, že nejde o jedlú bedľu.
Hoci má jemnú hubovú vôňu, po konzumácii môže vyvolať nevoľnosť, bolesti brucha, vracanie či hnačku. U citlivejších ľudí sa môže prejaviť aj prudšia reakcia, niekedy spojená s dehydratáciou. V extrémnych prípadoch je nutná lekárska pomoc.
Časté zámeny: červenajúca a vysoká bedľa
S bedľou záhradnou si ju ľudia často mýlia s bedľou červenajúcou (Chlorophyllum rhacodes). Táto huba je vo všeobecnosti považovaná za jedlú, no aj ona môže u niektorých ľudí spôsobiť tráviace ťažkosti – najmä pri väčšej konzumácii alebo ak nie je dostatočne tepelne upravená.
Naopak, bedľa vysoká (Macrolepiota procera) je bezpečná a chutná huba, ktorá sa teší veľkej obľube. Spoznáte ju podľa vysokého tŕňa, pohyblivého prstenca a veľkého klobúka s hrubými, tmavšími šupinami a hnedým stredom. Dužina tejto bedle nemení farbu a má jemnú vôňu i chuť.
Bedľa vysoká rastie v lesoch, na lúkach a okrajoch ciest, nie však na komposte či v záhradách. Sezóna jej zberu trvá od júla do októbra.
Bedľa ostrošupinatá – druh, ktorý môže byť jedovatý
Ďalšou nebezpečnou zámennou je bedľa ostrošupinatá (Echinoderma asperum, syn. Lepiota aspera). Ide o jedovatú hubu, ktorá sa vyznačuje nepríjemným zápachom, tenkým prstencom a drsnými šupinami na klobúku.
Jej konzumácia môže vyvolať prudké tráviace ťažkosti, preto sa treba zámene s bedľou vysokou vyhnúť.
Kde bedle nezbierať
Mykológovia sa zhodujú:
Bedle, ktoré rastú v záhradách, na hnojených pôdach, pri komposte alebo v parkoch, nezbierajte.
Dôvodom nie je len riziko zámeny, ale aj to, že tieto miesta môžu byť kontaminované chemikáliami, výkalmi či ťažkými kovmi, ktoré huba nasaje z pôdy. Aj zdanlivo jedlá huba z takého prostredia môže byť zdraviu nebezpečná.
Kedy bedle zbierať a kedy nie
Na jeseň, predovšetkým koncom októbra, už bedle často strácajú kvalitu – sú nasiaknuté vodou a rozkladajú sa.
Aj preto odborníci odporúčajú ukončiť sezónu zberu bedlí koncom októbra. V novembri sa síce ešte nejaké objavia, ale na tanier už nepatria.
Záver: bedľa záhradná klame vzhľadom
Na pohľad vyzerá krásne, no môže byť nebezpečná.
Ak narazíte na bedľu, ktorá rastie mimo lesa alebo lúky, buďte obozretní.
Bedľa záhradná (Chlorophyllum brunneum) aj bedľa ostrošupinatá (Echinoderma asperum) sú nevhodné na konzumáciu, hoci sa podobajú na bedľu vysokú.
Pamätajte na základné pravidlo: Zbierajte len huby, ktoré poznáte úplne presne. Ak si nie ste istí, nechajte ju v zemi – príroda sa vám poďakuje a vy si ušetríte zdravotné problémy.
