Banány sú neodmysliteľnou súčasťou našich jedálničkov, pretože ich jemne sladkastá chuť, bohatý obsah živín a praktické, jednoducho odnímateľné „balenie“ z nich robia takmer dokonalé ovocie. Osobne si banány cením oveľa viac než ananásy s ich agresívne ostrou chuťou, alebo kokosy ukryté v príliš tvrdej škrupine. Evolúcia podľa mňa skutočne trafila do čierneho, keď v indomalajskom centre rozmanitosti, zahrňujúcom oblasti ako sú Malajzia, Indonézia, Oceánia či Indočína, vytvorila banánovník. Aspoň tak nám to opisuje odborná kniha o tropických a subtropických úžitkových rastlinách.
Cavendish – banánový klon bez semienok
Zamysleli ste sa niekedy, prečo banány v supermarketoch vyzerajú jeden ako druhý? Ide totiž o genetické klony, konkrétne najrozšírenejšiu odrodu Cavendish. Banány tejto odrody sú charakteristické mierne zahnutým tvarom a typickou žltou farbou, pričom chuťovo začínajú byť výrazne sladšie až po úplnom dozretí. Táto uniformita vychádza zo skutočnosti, že odroda Cavendish je triploidná, teda má zablokovanú schopnosť tvorby semien. Pre konzumenta je to skvelá správa – nemusíte sa báť, že si na semienku vylámete zuby.
Na druhej strane, z pohľadu genetiky a pestovania predstavuje tento fakt významný problém. Ak totiž rastlina neprodukuje semená, jej jedinou možnosťou rozmnožovania je klonovanie. Z jednej materskej rastliny vyrastajú nové rastlinky, ktoré sú geneticky úplne totožné s rodičovskou rastlinou. Výsledkom je genetická uniformita, akú môžeme pozorovať práve u banánov.
Riziká genetickej uniformity: Panamská choroba ako varovanie
Klonová reprodukcia má aj svoju temnú stránku. Geneticky identické rastliny sú totiž oveľa citlivejšie na choroby. Stačí jediná nová nákaza, voči ktorej banánovníky nemajú odolnosť, a celá populácia sa môže dostať do existenčnej krízy. Toto nie je len teoretické riziko, ale realita, ktorej dôkazom je známa Panamská choroba.
Táto ničivá choroba je spôsobená hubou Fusarium oxysporum f. sp. cubense, konkrétne kmeňom označovaným ako TR4. Napáda banánovníky od koreňov, blokuje im transport živín a vody, čo spôsobuje hnednutie listov a postupný úhyn celej rastliny. Práve táto huba v minulosti takmer úplne vyhubila populárnu odrodu Gros Michel, ktorú na trhoch nahradil práve Cavendish. Ak by však táto hrozba vypukla naplno aj u Cavendishu, znamenalo by to ekonomickú katastrofu pre krajiny ako Filipíny, Kostarika či Ekvádor, ktoré sa na exporte banánov vo veľkej miere spoliehajú.
Prečo práve odroda Cavendish?
Možno ste si položili otázku, prečo sa stala práve odroda Cavendish globálne dominantnou. Hlavným dôvodom je jej schopnosť dobre znášať prepravu na veľké vzdialenosti a zároveň jej relatívne dlhá skladovateľnosť. Tieto vlastnosti umožňujú, aby sa banány zbierali ešte nezrelé a následne dozrievali počas cesty z tropických krajín ako Kolumbia, Venezuela či Ekvádor až k nám do slovenských supermarketov. Výsledkom sú krásne, žlté plody priamo v regáloch, ktoré sa zdajú byť vždy perfektné a čerstvé.
Banány so semienkami – nádej v diverzite
Keď však nahliadneme za hranice obchodných reťazcov a presunieme sa do pralesov juhovýchodnej Ázie či Panamy, objavíme úplne iný banánový svet. Tu totiž rastú divoké odrody banánovníkov rodu Musa, ktoré majú výrazné, čierne semienka. Napríklad červené banány druhu Musa acuminata môžu vyzerať na prvý pohľad exoticky až nezvyčajne. Tieto semienka však pre banán znamenajú veľkú výhodu – genetickú variabilitu. Plod s peckami totiž vzniká opelením a miešaním génov oboch rodičovských rastlín, vďaka čomu je nový jedinec geneticky odlišný a odolnejší voči chorobám, škodcom či zmenám prostredia.
Vo všeobecnosti platí, že čím je genetická rozmanitosť rastlín väčšia, tým sú druhy odolnejšie voči nepriaznivým vplyvom, čo môže byť kľúčové pre budúcnosť banánového priemyslu.
Ovocné vs. zeleninové banánovníky – pozor, čo konzumujete!
Zaujímavou informáciou je aj fakt, že banánovník vlastne nie je strom, ale najväčšia bylina sveta. Okrem ovocných banánovníkov ako Cavendish či spomínaný Gros Michel existujú aj tzv. „zeleninové“ odrody banánov, ktoré sú v čerstvom stave chuťovo nepríjemné a väčšinou vyžadujú tepelnú úpravu. Často sa preto pečú, smažia, prípadne sa sušia a melú na múku. Sám som mal príležitosť zažiť zvláštny pohľad predavača na trhu v Laose, keď som si zeleninový banán kúpil a bez prípravy sa ho pokúsil zjesť. Neskôr som zistil, že pravdepodobne išlo o odrodu určenú ako krmivo pre hospodárske zvieratá alebo na tepelnú úpravu.
Banány teda zďaleka nie sú len jednoduchým a jednotvárnym ovocím z regálu supermarketu. Skrývajú v sebe fascinujúci svet genetiky, ekológie aj pestovateľských výziev, ktoré nám pripomínajú, že aj taká bežná vec, ako je banán, si zaslúži našu pozornosť a rešpekt.
