Aljašský malamut je pôsobivý severský pes s mimoriadnou silou, vytrvalosťou a dlhou históriou, ktorá sa spája s drsnými podmienkami na Aljaške. Táto história je taká pozoruhodná, že plemeno dokázalo prežiť nielen v zasneženej krajine, ale aj v extrémnych teplotách a nehostinnom teréne. Vďaka svojej odolnosti a pracovitosti pomáhal ľuďom po celom svete – od pôvodných obyvateľov Aljašky až po vojenských a záchranárskych špecialistov.
História spojená s aljašskými kmeňmi
Korene aljašského malamuta siahajú k pôvodným obyvateľom Aljašky, ktorí potrebovali vytrvalého, silného a odolného psa schopného ťahať ťažké náklady v nepriaznivých polárnych podmienkach. Od začiatku boli malamuti nenahraditeľnými spoločníkmi – neboli totiž len pomocníkmi pri ťahaní saní, ale často aj dôležitou súčasťou samotného prežitia v drsnej prírode. Až do 19. storočia sa na Aljaške prakticky nenachádzali žiadne iné plemená psov.
Vojnové zásluhy a záchranné misie
Výnimočný charakter a pracovné schopnosti aljašského malamuta naplno vynikli počas druhej svetovej vojny. Tieto psy vtedy slúžili na prevoz munície v náročnom teréne a zároveň pomáhali pri záchranných akciách. Po skončení vojny sa ich jedinečné schopnosti uplatnili aj pri polárnych expedíciách, konkrétne v Antarktíde, kde pri ťahaní saní zohrali opäť zásadnú úlohu.
Hrdinská misia v meste Nome
Jedna z najznámejších kapitol týkajúcich sa aljašských malamutov sa spája s rokom 1925 a epidémiou záškrtu v Nome na Aljaške. V extrémnych poveternostných podmienkach bolo nutné čo najrýchlejšie dopraviť vakcínu k ohrozeným obyvateľom. Práve títo húževnatí psy významne prispeli k úspechu akcie. Hovorí sa, že práve ich zásluhou vznikol aj slávny pretek psích záprahov Iditarod, ktorý sa koná dodnes. Záznamy a zaujímavosti z tohto prostredia možno nájsť napríklad v rôznych dokumentoch a videách, vrátane tohto:
Skvelí spoločníci pre aktívnych ľudí
V súčasnosti aljašského malamuta často stretnete nielen na pretekoch psích záprahov, ale aj pri behu so psom (canicross) a pri jazde na bicykli so psom (bikejöring). Na kratších tratiach sú síce čoraz bežnejší rôzni kríženci vyšľachtení špeciálne pre rýchlosť, no na dlhšie vzdialenosti vie malamut stále ukázať svoju nezdolnú silu a odolnosť.
Majestátny, ale priateľský
Hoci aljašský malamut vzbudzuje rešpekt svojím robustným výzorom, odjakživa bol vedený k priateľskému postoju voči ľuďom. Správne vedenie a trpezlivosť pri výchove sú však nevyhnutné. Tieto psy potrebujú jasné pravidlá a dôslednú socializáciu už od šteňaťa. Sú inteligentné a zvládajú sa rýchlo učiť, ale majú aj silný lovecký inštinkt. Preto sa neodporúča púšťať ich navoľno v miestach, kde by mohli naháňať divú zver.
Potreba pohybu a stimulácie
Aljašský malamut býva obzvlášť aktívny v chladnejšom počasí, ktoré mu vyhovuje. Ak jeho energiu nedokážete nasmerovať, môže sa z nudy pustiť do „prechodnej rekonštrukcie“ vášho dvora. Dlhé prechádzky, psie hlavolamy a výcvikové hry mu pomôžu vybíjať prebytočnú energiu aj mentálne. Pri stretoch s inými psami sa môže prejaviť dominantnejšie správanie, no včasná a kvalitná socializácia tento problém často zmierni.
Ako malamut žije a komunikuje
Vďaka hustej srsti a vytrvalosti môže aljašský malamut celoročne bývať vonku, pričom mu vyhovuje možnosť vyhrabať si alebo nájsť chladnejšie miesto na odpočinok. Ak je dostatočne zamestnaný pohybom a aktivitami, vie si však zvyknúť aj na život v byte – za predpokladu, že priestor nie je prehriaty.
Hlasové prejavy
Tieto psy sú neuveriteľne „ukecané“ – vydávajú rad rôznych zvukov, ktoré môžu pripomínať vytie, hučanie, bručanie či dokonca „rozprávanie“. Niektorí majitelia žartom hovoria, že malamut sa snaží viesť s nimi konverzáciu, hoci jeho „jazyk“ je svojský a veľmi nápadný najmä v tichšom prostredí.
Sila, ktorú cítiť na vôdzke
Keďže malamut bol pôvodne vycvičený na ťahanie ťažkých nákladov, pri chôdzi na vôdzke má tendenciu potiahnuť. Môže skákať do strán, aby rozpohyboval záťaž (v prírode saní), a potom prudko vyraziť dopredu. Aby ste s ním pri prechádzke neskončili na zemi, je vhodné už odmala trénovať korektnú chôdzu na vôdzke. Niektorí majitelia učia psa, že na postroji môže ťahať, ale na obojku je ťahanie zakázané.
Starostlivosť o hustú srsť
Aljašský malamut má hustú dvojitú srsť s mäkkou podsadou, ktorú treba pravidelne vyčesávať. Najviac práce to dá v období pĺznutia, ktoré prichádza dvakrát do roka, na jar a pred zimou. Vtedy pes môže stratiť veľké množstvo podsady a je dôležité ju priebežne odstraňovať, aby sa predišlo zamotaniu chlpov a kožným problémom.
Kúpanie a ošetrovanie
Malamuta nie je potrebné často kúpať; ak je to nevyhnutné, dbajte na dôkladné vysušenie, aby v hustej podsade nevznikali zapareniny. Strihanie srsti sa spravidla neodporúča, s výnimkou zastrihnutia chlpov medzi vankúšikmi na labkách. Ak žije pes v exteriéri, mal by mať k dispozícii vhodnú podstielku, napríklad slamu, do ktorej sa môže zavŕtať v chladnejšom období.
Výživa a kĺbna podpora
Ako väčšie plemeno má malamut aj vyššie nároky na výživu. V období rastu, minimálne počas prvého roka, by sa nemal nadmerne zaťažovať pohybom. Kvalitná kĺbna výživa a vyvážená strava sú dôležité, aby sa predišlo zdravotným komplikáciám.
Rozdiely medzi aljašským malamutom a sibírskym huskym
Hoci obe plemená pochádzajú z chladných severných regiónov, sú medzi nimi jasné rozdiely:
Veľkosť a stavba tela: Aljašský malamut je robustnejší a mohutnejší. Sibírsky husky má zvyčajne štíhlejšiu konštrukciu.
Hlava a uši: Malamut má širšiu hlavu a trojuholníkové uši; husky má hlavu menšiu, uši vztýčené, a chvost často nesie do oblúka.
Účel chovu: Malamut bol pôvodne šľachtený na ťahanie ťažkých bremien na dlhé vzdialenosti v drsnom prostredí. Husky je rýchlejší a jeho hlavnou úlohou bolo ťahať skôr ľahšie náklady stredne dlhé trasy.
Povaha: Malamut je väčšinou pokojnejší a priateľský k ľuďom, môže však prejavovať väčšiu dominanciu voči iným psom. Husky býva o niečo živší a občas nezávislejší.
Farba očí: Aljašský malamut má obvykle tmavohnedé oči; modrá farba je u neho v rámci plemennej normy nežiaduca. Naopak, u sibírskeho huskyho sa často vyskytujú aj modré či dokonca rozdielne sfarbené oči (tzv. heterochrómia).
Základné údaje o aljašskom malamutovi
Pôvod plemena: USA (Aljaška)
Výška suky: približne 58 cm
Výška psa: približne 63 cm
Hmotnosť suky: okolo 34 kg
Hmotnosť psa: okolo 38 kg
Farba srsti: Pohybuje sa v odtieňoch od svetlosivej až po čiernu, tiež od sivohnedej (sobolej) po červenú. Jedinou jednotnou povolenou farbou je čistá biela. Typické sú biele oblasti na spodnej strane trupu, na labkách a častiach tvárovej masky. Lysina či „límec“ na hlave je považovaný za atraktívny prvok.
Zhrnutie: pes s obrovským srdcom a energiou
Aljašský malamut zaujme na prvý pohľad majestátnym zjavom, ale pri bližšom spoznaní i svoju rodinu presvedčí o priateľskej a oddanej povahe. Má za sebou bohatú minulosť plnú hrdinstva – od vojnových zásahov až po záchranu životov pri epidémii. Vo svojej duši je stále tým odolným severským psom, ktorý dokáže ťahať ťažké bremená a pracovať v extrémnych podmienkach.
Pre rodiny, ktoré hľadajú aktívneho a oddaného psieho spoločníka, môže byť práve aljašský malamut tou správnou voľbou. Dôležité je poskytnúť mu dostatok pohybu, rozumný výcvik a rešpektovať jeho potreby. Ak sa mu budete venovať s láskou a dôslednosťou, stane sa z neho neoceniteľný kamarát a verný člen vašej rodiny.
