Ranné ticho lesa má svoje neopakovateľné čaro. Každý hubár vie, aký krásny pocit je zrazu zazrieť prvý hnedý klobúk medzi machom či ihličím. Hubárčenie je na Slovensku doslova národnou vášňou – niečo, čo sa dedí z generácie na generáciu. Pre mnohých ľudí je to viac než len zber húb – je to oddych, relax a spojenie s prírodou. A keďže sezóna práve vrcholí, prinášame prehľad šiestich najbežnejších jedlých húb, ktoré môžete nájsť naprieč celým Slovenskom – od Tatier až po Malé Karpaty.
Hríb smrekový – kráľ slovenských lesov
Len máloktorá huba sa teší takej úcte ako hríb smrekový (Boletus edulis). Je pevný, krásne hnedý, s typickou lesnou vôňou, ktorú spozná každý hubár. Rastie od júna až do októbra v ihličnatých aj zmiešaných lesoch. V kuchyni má široké využitie – výborne sa hodí do polievok, omáčok, rizota aj na sušenie. Po vysušení získa intenzívnu arómu, ktorá prevonia celý byt a dodá jedlu chuť pravého lesa.
Nie nadarmo sa hovorí, že kto raz našiel krásny „dubák“, ten už vždy pôjde do lesa s iskrou v očiach.
Kozák brezový – tichý spoločník brezových hájov
Kozák brezový, v niektorých oblastiach známy aj ako „kozák obyčajný“, má typický šedohnedý klobúk a pevnú nohu so šupinkami. Najčastejšie ho nájdete pod brezami, na lúkach alebo pri okrajoch lesov. Je nenápadný, no veľmi chutný. Pri tepelnej úprave trochu stmavne, ale jeho jemná chuť zostáva zachovaná.
Skvelo sa hodí do hubovej polievky, praženice alebo do tradičného kuba, ktorý neodmysliteľne patrí k slovenským Vianociam.
Kuriatko jedlé – zlatý poklad slovenských lesov
Len málo húb sa dá rozpoznať tak jednoducho ako kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius), ktoré naši českí susedia poznajú ako lišku. Jeho žltá farba a zvláštny nálevkovitý tvar ho robia nezameniteľným. Rastie vo väčších skupinách, často aj v ihličnatých lesoch, a má príjemnú ovocnú vôňu.
Kuriatka sú považované za delikatesu – sú výborné na masle, v smotanovej omáčke, v rizote alebo ako príloha k mäsu. Nestrácajú tvar ani chuť, vďaka čomu patria medzi najobľúbenejšie huby slovenských kuchárov.
Bedľa vysoká – jemná ako ranná rosa
Bedľa vysoká (Macrolepiota procera) je typická huba neskorého leta. Ľahko ju spoznáte podľa veľkého klobúka so šupinkami a tenkej nohy. Najčastejšie rastie na lúkach, v krovinách a na okrajoch lesov. V slovenskej kuchyni má svoje pevné miesto – jej klobúky sa často obaľujú a smažia ako rezne.
Pri zbere si však treba dávať pozor, aby ste si ju nepomýlili s nejedlou bedľou červenajúcou, ktorá je menšia a jej dužina po narezaní ružovie.
Kuriatko bledé – jemná sestra žltého kuriatka
Okrem klasického kuriatka sa v slovenských lesoch objavuje aj jeho svetlejšia príbuzná – kuriatko bledé. Je o niečo menšie a má svetložltý až krémový odtieň. Chuťovo je jemnejšie, no rovnako chutné. Výborne sa hodí na rýchle restovanie, do praženice či na sušenie.
Klzák obyčajný – voňavý kamarát borovíc
Klzáky sa spoznajú veľmi ľahko – majú hladký, lepkavý klobúk, ktorý sa pri dotyku často prilepí na prsty. Rastú v blízkosti borovíc, najmä po daždi, keď les vonia ihličím a mokrým machom. Slizká pokožka sa pred varením dá jednoducho stiahnuť.
V kuchyni sú výborné – hodia sa do omáčok, gulášov, na maslo s cibuľkou alebo aj do nakladaných zmesí. Ich maslová chuť a jemná aróma dokonale dopĺňajú jesenné jedlá.
Hubárčenie na Slovensku nie je len o plných košíkoch. Je to predovšetkým o spojení s prírodou, tichu lesa a radosti z objavovania. Každá huba má svoj vlastný príbeh, svoju vôňu a svoje tajné miesto, ktoré si hubári strážia ako poklad.
Možno sa vyberiete do lesa len na krátku prechádzku, no vrátite sa s pocitom pokoja a s košíkom plným darov, ktoré les ponúka tým, čo ho majú radi.
