Bratislava v roku 2024 hospodárila najhoršie zo všetkých krajských miest. Vyplýva to z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau a ich i-Ratingu. Z celkovo posudzovaných 2 846 obcí a miest získalo najlepšie ohodnotenie (stupeň A) 223 samospráv. Bratislave sa nepodarilo zbaviť negatívneho prvenstva. Rebríček najhoršie hospodáriacich krajských miest viedla aj v roku 2023, dokonca so stupňom C mínus.
Malé obce na dvoch póloch rebríčka
Zo všetkých miest a obcí sa na čele rebríčka roku 2024 ocitla obec Nolčovo z okresu Martin, len s 254 obyvateľmi. Na opačnom konci so stupňom C mínus sa ocitli Radnovce z okresu Rimavská Sobota, Olováry z okresu Veľký Krtíš, či Orovnica z okresu Žarnovica. V priebehu roku 2024 nebol zavedený ozdravný režim v žiadnej obci, avšak od 1. decembra 2023 hospodári v ozdravnom režime obec Gortva z okresu Rimavská Sobota.
Mestá a obce robia škrty v rozpočtoch, chýbajú im peniaze z podielových daní
Nútená správa (najnižší stupeň D) nebola v roku 2024 zavedená v žiadnej obci, ale Bratislava – Devín hospodári od 23. septembra 2023 v režime konsolidácie a v nútenej správe pokračovala obec Švedlár z okresu Gelnica. „Obce s dosiahnutým stupňom C a C mínus obvykle prestávajú byť úverovateľné, respektíve sú im poskytované bankové úvery s vyššími úrokmi ako obciam a mestám v ratingových stupňoch A až C plus, ktorých bolo 2 426, čo predstavuje vyše 85 percent,“ vysvetlila spoločnosť.
Samosprávy s vysokým rizikom
Stupeň C mínus, ktorým sa označujú veľmi podpriemerné samosprávy s vysokou mierou zadlženia, finančnej nestability a vysokým rizikom splácať svoje záväzky, dosiahlo celkovo 196 samospráv (6,9 percenta). „Z krajských miest sa v kategórii C ocitla Bratislava, ktorá mala takmer 49-percentný celkový dlh v pomere ku skutočným bežným príjmom predchádzajúceho roku a 1,6-percentné záväzky po lehote splatnosti ku skutočným bežným príjmom predchádzajúceho roku,“ konštatuje spoločnosť.
Kancelária prezidenta SR funguje v rozpočtovo nestabilnom prostredí, kontrola NKÚ poukázala aj na ďalší problém
Najlepšie hospodáriacim krajským mestom sa v roku 2024 ako aj v roku 2023 stal Trenčín so stupňom B mínus. Jeho celková zadlženosť bola 14,3 percenta a nevykazoval žiadne záväzky po lehote splatnosti. Zvyšných šesť krajov vrátane Košíc dosiahlo stupeň C plus.
Prečo majú veľké mestá horšie výsledky
„Veľké mestá už zo svojej povahy dosahujú nižšie ratingy, lebo ich príjmy nepostačujú na financovanie vlastných a prenesených kompetencií bez dostatočného krytia zo strany štátu,“ vysvetlila hlavná analytička CRIF Jana Marková. Aby veľké mestá zabezpečili bežné fungovanie a investície, čerpajú rôzne bankové úvery a výpomoci, preto je ich zadlženosť obvykle vyššia ako v obciach a menších mestách. To sa negatívne prejaví aj v iných ukazovateľoch, ktoré vstupujú do výpočtu ratingových stupňov.
Výdavky prezidenta nie sú dvojnásobné, Pellegriniho úrad odmieta výroky Andreja Danka
„K zlepšeniu hospodárenia krajských aj iných miest by prispeli úspory na platoch zamestnancov prepustených pre nadbytočnosť, dôsledné vymáhanie pohľadávok, napríklad dane z nehnuteľnosti, ďalších miestnych daní a poplatkov,“ dodáva analytička s tým, že vzhľadom na zníženie príjmov zo strany štátu musia samosprávy prijímať aj nepopulárne opatrenia. Napríklad Bratislava zvýšila v roku 2024 dve z miestnych daní – daň z ubytovania a z nehnuteľností.
Údaje a závery z analýzy hospodárenia samospráv vychádzajú z verejne dostupných informácií poskytnutých samosprávami na webovej stránke www.rozpocet.sk, ktorej prevádzkovateľom je Ministerstvo financií SR a na webových stránkach samospráv.
