V Európskej únii (EÚ) dochádza v poslednom období k nárastu populizmu rôzneho typu, pričom klasickým modelom populistov je, že za všetko môže Brusel. Povedal to profesor politológie z Univerzity Komenského v Bratislave Jozef Bátora vo video podcaste Miroslava Wlachovského Okno do sveta na portáli sita.sk.
Vyústením populizmu bol podľa neho aj Brexit, teda odchod Veľkej Británie z EÚ. „To bola obrovská chyba a v mnohom neracionálne rozhodnutia voličstva v Británii. Boli práve ovplyvnení populistickými, by som povedal, pocitmi a predstavami o nejakej svetlej budúcnosti, ktorá sa zatiaľ ani zďaleka nerealizuje,“ uviedol Bátora.
Útok Ruska na Ukrajinu
V niektorých krajinách súvisí populizmus politikov s nárastom migrácie, Európska únia však v posledných rokoch prešla aj celou sériou ďalších kríz nevynímajúc pandémiu COVID-19.
>>> Celý rozhovor s profesorom Jozefom Bátorom
Kľúčovou krízou, ktorá nás zasiahla, bola podľa Bátoru kríza súvisiaca s útokom Ruska na Ukrajinu, a to už v roku 2014, keď Rusko zobralo Ukrajine Krym.
Okno do sveta: Sťažujú sa na „zlý Brusel“, ale sedia doma, keď môžu voliť do europarlamentu. Je to paradox (video)
„Plnoškálový ruský útok z februára 2022 na Ukrajinu je niečo, čo je výzvou pre nielen európske usporiadanie politické, ale v podstate pre princípy moderného, svetového, globálneho, liberálneho usporiadania. Lebo je to útok nielen na Ukrajinu, ale aj na Západ ako celok. Vladimír Putin o tom často hovorí, že nepriateľom nie je len Ukrajina, lebo Ukrajinu dokonca až prehliada, jemu je nepriateľom NATO a Západ,“ hovorí politológ.
Rast strany AFD v Nemecku
Politická rétorika o tom, že za všetko zlé môže Brusel a za všetko dobré môžeme my doma, je podľa neho typická nielen pre maďarského premiéra Viktora Orbána, ale využívajú ju aj iné vlády.
Slováci sa sťažujú na „zlý Brusel“, ale voliť nechodia. Aké sú príčiny nízkej účasti v eurovoľbách? (video)
Poukazuje na to, že populistickí politici často doma hovoria niečo iné, v Bruseli sa potom zachovajú inak. Príklon k populistickým politickým stranám je podľa Bátoru zjavný najmä v ekonomicky chudobnejších častiach krajiny, kde majú ľudia pocit, že z EÚ neprofitujú.
Ako príklad uvádza Nemecko, kde rastie strana AFD – Allianz für Deutschland, čo je pravicovo-populistická, xenofóbne ladená strana. Jej podpora rastie najmä v spolkových krajinách, ktoré boli kedysi súčasťou východného Nemecka.
„Východná časť Nemecka naďalej nie je vyrovnaná so západnou časťou z hľadiska príjmov. Priemerné príjmy sú stále ešte na úrovni približne dvoch tretín. To znamená, že tam sú aj reálne sociálne aspekty, ktoré vedú k nárastu populizmu,“ poukázal Bátora.