Test: MINI Cooper

BRATISLAVA 10. mája (WEBNOVINY) – Pôvodné Mini uzrelo svetlo sveta už v roku 1959. Veľmi rýchlo si získalo popularitu a postupom času sa stalo legendou. Posledný kus zišiel z výrobných liniek až v roku 2000, čiže vo výrobe tento model vydržal vyše 40 rokov. V apríli roku 2001 kúpila práva na značku MINI nemecká automobilka BMW a krátko na to sa začalo MINI vyrábať vo svojej modernej podobe. V roku 2007 prešlo nové MINI menšou modernizáciou. Zvonku sa však vzhľad zmenil iba minimálne. Ide predovšetkým o detaily, ktoré rozpozná zrejme iba cvičené oko. Inak sú rozdiely evidentné len ak stoja obidve verzie vedľa seba.

Interiér

Interiér je kompletne preštylizovaný, no zachoval si svoj charakter aj po modernizácii. Nechýba mu typický obrovský rýchlomer v strede palubnej dosky a otáčkomer priamo pred vodičom. Nový je však trojramenný volant, ktorý aspoň podľa mňa vyzerá lepšie ako predošlý dvojramenný. Nová je aj stredová konzola, ktorá si ponechala typické prepínače evokujúce staré lietadlá. Nové je rádio a ovládanie klimatizácie. Stredová konzola vďaka tomu teraz vyzerá modernejšie, no strieborné plasty pôsobia trochu lacno a ovládanie ventilácie je menej praktické. Dá sa však na to zvyknúť.

V oblasti priestrannosti interiéru sa nič nemení. MINI je auto predovšetkým pre dvoch, ktorým dokáže poskytnúť maximálny komfort. Dozadu sa síce zmestia ďalší dvaja cestujúci, no pohodlným sedením by som to nenazval. Priestor v oblasti lýtok je tak na hranici použiteľnosti. Nohy sa vám tam zmestia, no veľa priestoru nazvyš neostáva. Problém však nastáva vtedy, ak sú predné sedadlá v najnižšej polohe. Nevopcháte pod nich chodidlá. Ak sa teda tí vpredu trochu uskromnia, bez väčších problémov MINI odvezie aj štyroch.

Batožinový priestor je malý. So svojimi 160-timi litrami patrí dokonca medzi tie najmenšie na trhu vôbec. Dokonca aj menšia 500-vka má o 25 litrov viac. Otázne však je, koho v tejto triede zaujíma veľkosť batožinového priestoru.

Motor

Verzia Cooper má pod kapotou atmosféricky plnenú „jedna-šestku“ s výkonom 88 kW (120 k) pri 6000 ot./min. Ide o agregát, ktorý bol vyvinutý v spolupráci s koncernom PSA. Podľa môjho skromného názoru je tento motor po prepĺňanej verzii tohto agregátu s označením 1.6 THP to najlepšie, čo Peugeot má. Mal som možnosť jazdiť s Peugeotom 207, ktorý mal pod kapotou tento motor. Už vtedy sa mi zdala jazda s týmto motorom zábavná, no s podvozkom MINI nadobudla celkom iný rozmer. Tomu sa však budeme venovať neskôr. Motor je proste príjemne točivý a jeho zdravý zvuk mu dodáva istú dávku športového charakteru.

Pri pokojnej jazde mimo mesta si toto MINI od vás vypýta 5,3 litra benzínu na 100 km. Výrobca pri tom udáva spotrebu iba 4,5 litra na 100 km. V meste som s MINI vybaveným systémom „stop/štart“ jazdil za približne 9 litrov na 100 km, aj keď podľa „papierov“ som mal jazdiť za 6,9 litra na 100 km. Je pravdou, že v čase testu bolo auto úplne nové a malo najazdených iba okolo 2000 kilometrov, no spotreba sa mi zdala primeraná na 1,6 litrový benzínový motor. Skôr by som povedal, že údaje o spotrebe paliva od výrobcu sú príliš optimistické.

Jazda

Tak toto je parketa, v ktorej MINI naozaj exceluje. Keďže sa mi MINI doteraz úspešne vyhýbalo, považoval som ho skôr za módny doplnok ako za poriadne auto. Po týždni stráveným s MINI sa však môj názor na toto auto zmenil o 180 stupňov. Hneď po nastúpení ma upútala takmer dokonalá pozícia za volantom. Volant veľmi dobre padne do rúk, veniec má ideálny priemer aj hrúbku. Riadenie je mimoriadne presné a príjemne tuhé. Radenie bolo tiež celkom príjemné, no je tam drobný priestor na zlepšenie.

Čo je však na celom aute to najúžasnejšie, je jeho podvozok. To auto dokáže prechádzať zákruty až nepochopiteľnými rýchlosťami. Konkurencia s rovnakou koncepciou (motor vpredu, predný náhon) by bola už dávno za rovnakých podmienok naklonená na vonkajšom prednom kolese a v nedotáčavom šmyku by sa hrnula von zo zákruty. V MINI som mal naozaj niekedy pocit, že zákrutami prechádza ako motokára.

V meste by mohol niekoho obťažovať jeho tvrdšie nastavený podvozok, no kto si toto auto kúpi kvôli tomu ako jazdí, nebude mu to vadiť. Každopádne, kolesá s väčším priemerom ako malo „naše“ auto (16 palcov) by mohli situáciu ešte zhoršiť. Treba sa preto najprv na aute odviezť a nepodľahnúť hneď čaru väčších diskov.

Resumé

Jednoducho povedané, MINI je malé športové auto a bodka. Na to, aby ste s ním boli rýchli, vám postačí aj jeho 120 koní. MINI totiž ťaží z podvozka a perfektných bŕzd. Ak už raz dosiahnete potrebnú rýchlosť, stačí vám pred zákrutami brzdiť oveľa neskôr, prípadne vôbec a spoľahnúť sa na skvelý podvozok. Mňa nesklamal ani raz. Ale ak by mi to finančná situácia dovolila, zrejme by som siahol po preplňovanej verzii Cooper S, nech je s autom väčšia sranda aj na výjazdoch zo zákrut. Každopádne, dostatok zábavy si užijete aj s týmto skvelým atmosférickým motorom.

Ak sa vám MINI páči kvôli jeho „imidžu“, pochopím to. Je to veľmi sympatické auto a určite by bolo podobne úspešné, aj keby tak skvelo nejazdilo. Ak však hľadáte pravý „hot-hatch“, skúste sa previesť na MINI. Tento „módny doplnok“ totiž na ceste robí divy.

Základná cena modelu – MINI One (55 kW): 15 500 €

Základná cena testovanej verzie – MINI Cooper: 18 200 €

Technické údaje:

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Foto: Ondrej Rabatin

Ondrej Rabatin / Webnoviny.sk